www.cpssu.org
Dnešní datum: 17. 10. 2017   Czech-Slovak Political Science Students' Union  
kulatý roh  Hlavní menukulatý roh
Hlavní stránka

Analýzy a komentáře

Osobnosti
Politické ideologie
Volby a strany
Volby v ČR a SR

Archiv článků

E-knihovna
Linky
Satira


kulatý roh  CPSSUkulatý roh
AKTUALITY
Co je CPSSU?
Kdo je kdo v CPSSU
Kontakty

Archiv akcí
Soustředění CPSSU
CPSSU v médiích

Partneři CPSSU
Dokumenty CPSSU
Akademické spolky
Historie CPSSU

Visegrád

* Budúcnosť Vysegrádskej skupiny v EU

Vydáno dne 20. 05. 2004 (4094 přečtení)

Čo sa týka budúcnosti spolupráce v regióne strednej Európy vo formáte V3/4 po vstupe do EU, je potrebné najprv analyzovať dejiny tohto zoskupenia. Je taktiež potrebné venovať značnú pozornosť intenciám jeho zakladateľov ako aj jednotlivých členských krajín. Je potrebné taktiež rozobrať mieru naplnenia cieľov tohto zoskupenia, splnenie očakávaní a v neposlednom rade aj jeho funkčnosť ako regiónu. Na základe analýzy spomenutých aspektov tohto zoskupenia je možné usudzovať ako bude spolupráca pokračovať a čo bude jej náplňou v rámci EU.

Úvod do problematiky regionálnej spolupráce V4

Čo sa týka budúcnosti spolupráce v regióne strednej Európy vo formáte V3/4 je potrebné najprv analyzovať dejiny tohto zoskupenia. Je taktiež potrebné venovať značnú pozornosť intenciám jeho zakladateľov ako aj jednotlivých členských krajín. Je potrebné taktiež rozobrať mieru naplnenia cieľov tohto zoskupenia, splnenie očakávaní a v neposlednom rade aj jeho funkčnosť ako regiónu. Na základe analýzy spomenutých aspektov tohto zoskupenia je možné usudzovať ako bude spolupráca pokračovať a čo bude jej náplňou v rámci EU.

Počiatky regionálnej spolupráce

V roku 1335, počas dvojmesačného Vyšehradského snemu, došlo k prvej iniciatíve spolupráce v oblasti obchodu a politiky v regióne strednej Európy. Stretnutie panovníkov regiónu Poľska, Čiech a Uhorska bolo o 656 rokov nasledované stretnutím politických predstaviteľov, Poľska, Československa a Maďarska 15 februára 1991. Prísľub rozvoja spolupráce krajín strednej Európy, ktorý bol realizovaný podpisom Vyšehradskej Deklarácie si zvolil ako náplň svojej existencie najmä
  • zladenie úsilia slúžiaceho k vytvoreniu spolupráce s európskymi inštitúciami, ako aj
  • konzultácie o otázkach bezpečnosti. Mal usilovať o
  • vytváranie väzieb na úrovni občianskej spoločnosti,
  • rozvíjať hospodársku spoluprácu na trhovom základe.
  • Prispieť k rozvoju dopravnej infraštruktúry,
  • zladeniu energetických sietí,
  • rozvoju telekomunikácií a vytvoreniu podmienok pre výmenu informácií, kultúrnych statkov a hodnôt.

    Tieto základne črty dostalo nové regionálne zoskupenie do vienka, avšak jeho existencia nebola taká priamočiara. Myšlienka regionálnej spolupráce nebola ničím prekvapujúcim v tomto regioóne. Avšak jej priebeh a vývoj je potrebné sledovať veľmi pozorne.

    Od roku 1993 však spolupráca Vyšehradskej skupiny prebiehala veľmi problematicky, najmä zásluhou V. Mečiara, ktorý mal inú predstavu o smerovaní Slovenska ako aj V. Klausa, ktorý mal pocit, že spolupráca s týmto regionálnym zväzkom nebude pre Českú republiku prospešná a akákoľvek regionálna spolupráca prebiehala nanajvýš v rámci CEFTA. V roku 1997 však ekonomický zázrak V. Klausa aj s jeho vládou padol a česká republika si uvedomila dôležitosť regionálnej spolupráce aj na tejto úrovni.

    Dynamickosť spolupráce v čase keď sa rozhodovalo o najdôležitejších otázkach, ktoré mala Vyšehradská skupina vo svojom programe je otázna, dalo by sa dokonca tvrdiť, že až do vstupu Česka, Poľska a Maďarska do NATO fungovala viac na papieri ako v skutočnosti. V tomto čase sa často hovorilo viac o "politickej značke" V4, ktorá pomohla pri lobbovaní za vstup jednotlivých krajín do Severoatlantickej aliancie. Skutočnosť, že premiér Mečiar zabezpečil izoláciu V roku 1998 došlo k prelomovým voľbám v Čechách aj na Slovensku a teda dvere spolupráce sa opäť otvorili. A po tom, čo Slovensko nebolo pozvané do NATO vznikla reálna potreba pre regionálnu spoluprácu pre dosiahnutie vstupu Slovenska do NATO.

    Ciele zoskupenia

    Ekonomická spolupráca

    Čo sa týka ekonomickej spolupráce, ktorá mala tvoriť jeden zo základných pilierov spolupráce, táto sa premietla do Dohody o Stredoeurópskom Voľnom obchode (CEFTA), ktorá po podpise v decembri 1992 začala fungovať odbúraním prekážok voľného obchodu už od marca 1993. Avšak aj napriek posilneniu vzájomnej obchodnej bilancie krajín V4 vďaka CEFTA, je zjavné, že hlavnými obchodnými partnermi krajín V4 sú členské krajiny EU. Aj z tohto dôvodu bol cieľ CEFTA najmä vytvoriť prostredie, ktoré by pomohlo ľahšej adaptácii krajín V4 na voľný obchod v rámci EU, do ktorých všetky krajiny smerovali.Koordinácia prístupu k euroatlantickým štruktúram

    Najdôležitejším a určitý čas sa zdalo, že aj dosiahnuteľným cieľom bola koordinácia prístupových rokovaní do euro-atlantických štruktúr. Potenciál, ktorý však zoskupenie malo nebol využitý, sčasti kvôli samotnej podstate združenia sčasti kvôli predispozíciám, ktoré mu boli vlastné. Všetky krajiny zdieľali rovnakú skúsenosť, boli to krajiny, ktoré zažívali prechod k demokracii, ktorého priebeh nebol ľahký. Koordinácia rozpustenia Waršavskej zmluvy a s ňou spojený odchod sovietskych vojsk, prechod od plánovaného k tržnému hospodárstvu a odstránenie Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, patrili medzi témy, ktoré boli najpálčivejšími v období rannej histórie Vysegrádskej skupiny. Avšak aj napriek mimoriadnemu potenciálu, ktorý regionálne zoskupenie poskytovalo spolupráca neprebiehala tak ako by sa dalo čakať. Český politický komentátor Jan Urban prínos Vyšehradu vidí "najmä v oblasti politickej kultúry. Začali sme myslieť o našich krajinách ako o regióne. ... Pomaly ale iste vlády potrebovali koordinovať svoj postup pri prístupových rozhovoroch. Myslím si teda, že sa jednalo viac o proces učenia než o čokoľvek iné." Avšak neschopnosť Vyšehradu v počiatkoch promptne zareagovať na výzvy ktoré stáli pred jednotlivými krajinami vytvorilo zdanie Vyšehradu ako "rečníckeho pódia, s minimom reálneho jadra"

    Už od roku 1991, keď mala skupina troch členov (Česko-slovensko, Poľsko a Maďarsko) sa spolupráca odohrávala v rámci konzultácií jednotlivých predsedov vlád viac na bilaterálnej ako regionálnej úrovni. Aj napriek tomu, že si jednotliví aktéri Vysegrádskej skupiny povedali v októbri 1991 počas stretnutia v Krakove jasné áno, pre koordinovaný prístup do západoeurópskych štruktúr, realita bola tomuto predsavzatiu vzdialená. V januári nasledujúceho roku sa ministri obrany "novovzniknutej V4 stretli v Krakove a diskutovali vzájomnú koordináciu postupu pri vstupe do NATO, čo je možné taktiež považovať za prísľub vzájomnej spolupráce, ktorý sa však naplnil iba čiastočne.

    EU

    Čo sa týka prístupových rokovaní do EU, vzhľadom na to, že každá krajina Vyšehradskej skupiny zvolila pri svojej transformácii odlišnú cestu, toto sa samozrejme odzrkadlilo aj pri prístupovom procese. EU zvolila formu "regaty," teda rokovania sa odohrávali s jednotlivými krajinami individuálne a taktiež aj negociácia jednotlivých prístupových "kapitol" prebiehala s každou krajinou jednotlivo. Jednotlivé krajiny Vysegrádskej skupiny neboli schopné zastať jednotlivé stanovisko pri prístupových rokovaniach. Predstavitelia týchto krajín mali pocit, že samostatne môžu "predbehnúť" svojich susedov a úspešne ukončiť prístupový proces skôr než ostatné krajiny. Rozdiely jednotlivých krajín najmä čo sa týka veľkosti a rozličných priorít viedli k ad hoc riešeniu jednotného postupu miesto jednotného postupu celého bloku. Najväčšie rozdiely boli viditeľné v závere rokovaní, keď boli všetky kapitoly uzavreté a "súťaž" sa rozbehla vo vyjednávaní jednotlivých výnimiek.Pravdepodobne najlepšou ukážkou spolupráce Vyšehradských krajín bola konferencia v Nice, kde ak odhliadneme od pozície Poľska, ako potenciálneho regionálneho lídra, a veľkosťou sa radiaceho skôr k väčším krajinám, sa menšie krajiny V4 dokázali spojiť vo vyjednávaní podmienok voči "starým" členom. Avšak výsledok tejto spolupráce môže byť značne zmenený najmä v procese prijímania zmluvy ustanovujúcej európsku ústavu.

    NATO

    Pri integračnom procese do Severoatlantickej Aliancie bola spolupráca V4 významnejšia. Najväčším prínosom pre jednotlivé krajiny bola možnosť vyskúšať si spoluprácu v otázkach obrany v programe partnerstva za mier (PfP). Vyšehradská spolupráca v oblasti obrany sa odzrkadlila na spoločnom vojenskom vývoji - modernizácia vrtuľníka či spoločný prápor v Trenčíne. Pri vstupe do NATO pomohla takzvaná Vyšhradská "obchodná značka" pretože pri rokovaní s partnermi bolo možné prezentovať jednotlivé krajiny ako súčasť určitého regionálneho zoskupenia s tým, že V4 v tomto čase bola akousi "čiernou škatuľou" navonok pôsobiacou ako do určitej miery kohézna organizácia, avšak o jej obsahu nikto presne nič nevedel. Dokonca je možné tvrdiť, že každá krajina si tento rámec naplnila svojim obsahom.

    Najvýznamnejším spôsobom z regionálnej spolupráce v tejto oblasti profitovalo Slovensko, najmä v čase, keď ostatný členovia boli už členmi NATO a Slovensko sa snažilo dohnať "zmeškaný vlak." Pomohla najmä spolupráca s Českou republikou, formou zdieľania informácií, ktoré už nebolo potrebné opäť prekladať do Slovenčiny.

    Vzhľadom na skutočnosť, že po prijatí Slovenska do Severoatlantickej aliancie a v máji budúceho roku po pristúpení všetkých štyroch krajín do EU dojde k naplneniu hlavného proklamovaného cieľa Vyšehradskej spolupráce.

    Vysegrád ako región

    Ak sa hovorí o Vyšehradskom regióne mnohokrát sa prirovnáva toto zoskupenie k BENELUXu alebo k Severskej Rade. V rámci týchto porovnaní sa taktiež uvažuje o budúcom fungovaní V4 podľa modelu týchto funkčných regionálnych zoskupení.
    Pre budúce fungovanie V4 po splnení politických cieľov a predefinovania zahranične-politických priorít jednotlivých krajín, je dôležité uvedomiť si nakoľko región V4 môže fungovať v rámci EU. Teraza Horejšová si pri komparácii V4 a Pobaltia kladie nasledujúce otázky:
  • Do akej miery je spolupráca štátov prirodzená
  • Aká je v súčasnosti hnacia sila tejto spolupráce
  • Aké je jej inštitucionálne zakotvenie
  • Čo tvorí agendu spolupráce
  • Aký sú aktéri tejto spolupráceSpolupráca ktorá v súčasnosti prebieha medzi jednotlivými krajinami V4 má prevažne bilaterálny charakter, podobne ako sa vyjadril prezident ČR pri návšteve SR minulý rok, keď opäť artikuloval svoj Vyšehradský skepticizmus tým, že pre krajiny regiónu je prirodzenejšia spolupráca v modeli S-2 (dvaja susedia) než V4. Geografická blízkosť krajín V4 však ako sme už spomenuli nespôsobuje mimoriadnu ekonomickú spoluprácu, ktorá je v rámci CEFTA aj s krajinami, ktoré do V4 nepatria (Bulharsko, Rumunsko, Slovinsko). Ďalšou otázkou prirodzenosti spolupráce je miera neformálnosti a úroveň spolupráce.

    V4 je v súčasnosti zväčša poháňaná zvrchu, miera kontaktov medzi jednotlivými spoločnosťami nie je založená na pocite určitej výnimočnej identity (okrem Českej a Slovenskej Republiky, kde o určitej spoločnej identite možno hovoriť) tak ako to je u krajín BENELUXu a Severských krajín.

    Čo sa týka inštitucionálneho zakotvenia V4, okrem Vyšehradského Fondu neexistuje žiadna koordinačná inštitúcia. Práve táto skutočnosť môže byť považovaná za jeden z najvážnejších problémov pri rozrastaní aktivít a prekonávaní personálnych problémov, ku ktorým občas dochádza najmä zmenami obsadení jednotlivých vlád.

    V4 deň po

    V máji tohto roku došlo k pristúpeniu všetkých krajín do EU. Po pristúpení Slovenska k NATO sú taktiež všetky krajiny súčasťou Severoatlantickej aliancie. Po týchto zmenách musídôjsť k zásadnej zmene zahraničnej politiky, vzhľadom na nové podmienky. Čo sa týka spolupráce v rámci V4 je možné uvažovať o nasledujúcich sférach možnej spolupráce:
  • Koordinácia vlastných postojov v rámci medzivládnych orgánov EU
  • Spolupráca v rámci druhého pilieru EU
  • Kultúrna spolupráca (malá cez hraničná spolupráca)Vzhľadom na rozdielnosť postupov už v prístupovom procese, je možné očakávať, že V4 nebude fungovať ako kohézny blok v rámci EU. Avšak určite bude hrať dôležitú úlohu najmä pri presadzovaní určitých stanovísk, v ktorých je možné nájsť zhodu v rámci zoskupenia. Vzhľadom na dôležitosť poľnohospodárskeho sektoru a príjmov z kohézneho fondu je možné očakávať určitú spoluprácu v tejto oblasti. Avšak vzhľadom na váhu hlasov v komisii je pravdepodobné, že Vyšehrad by mohol plniť skôr funkciu akéhosi jadra ad hoc koalícií. Podľa rôznosti otázok sa pravdepodobne budú tvoriť koalície V4 + ďalšie krajiny, avšak nie je pravdepodobné, že spolupatričnosť k tomuto regionálnemu uskupeniu bude hrať dôležitú úlohu pri pragmatickom tvorení koalícií. Pre skutočný pocit spolupatričnosti k V4 je potrebná určitá miera inštitucionalizovanosti, avšak túto otázku budem diskutovať neskôr.

    Najperspektívnejšou oblasťou pre spoluprácu hneď po vstupe do EU je druhý pilier. Je možné očakávať spoluprácu v oblasti rezortu obrany, ale aj na úrovni rezortu vnútra. Už v súčasnosti prebieha spolupráca krajín V4 v oblasti plnenia Schengenského acquis a prípravy na spoluprácu pri ochrane hraníc ako aj potlačovania cez hraničnej kriminality či pri spoločnom prápore v Trenčíne či spoločnej modernizácia vojenskej techniky.

    Ešte stále sú veľké rezervy v oblasti spolupráce na úrovni obyvateľov, práve v tejto oblasti a pri čerpaní prostriedkov z EU na regionálne cezhraničné projekty je možné spoluprácu zintenzívniť a prehĺbiť.

    Je pravdepodobné, že V4 bude mať význam aj po vstupe do Európskej Únie avšak je potrebné aby táto spolupráca aj keď s podporou zvrchu zosilnela najmä na úrovni občianskej spoločnosti, a práve pre zabezpečenie permanentnej podpory a koordinácie tejto spolupráce je potrebné aby sa V4 inštitucionalizovala. Aj napriek tomu, že v súčasnosti inštitucionálne vymedzenie V4 odmietajú všetky krajiny, alebo prinajmenšom vyjadrujú voči takémuto kroku určitú skepsu, je potrebné aby existoval okrem Fondu aj malý byrokraticky nenáročný sekretariát, ktorý by mohol hľadať možnosti spoločnej spolupráce pri naplňovaní jednotlivých cieľov, ktoré krajiny V4 zdieľajú, a tento stály inštitucionálny rámec by taktiež pomohol koordinovať jednotlivé oblasti spolupráce.

    Vysegrád ešte stále nie je funkčným regiónom, a aj práve preto nie je možné očakávať nič mimoriadne od tohto zoskupenia, avšak je faktom, že toto zoskupenie po prípade z ďalšími krajinami strednej Európy poskytuje mimoriadny potenciál pre spoluprácu, ako bude tento potenciál využitý zostáva na blízkej ako aj vzdialenejšej budúcnosti. Je však samozrejmé, že ak nedôjde k posilneniu väzieb v rámci V4 zdola, bude potrebné pre posilnenie týchto väzieb ich podporiť zhora a na to je potrebné utvoriť určitý inštitucionálny rámec.

    Bibliografia

    Informačné portály:www.visegrad.info
    www.visegradgroup.org
    www.visegradfund.org
    www.cpssu.org
    www.tol.cz
    www.europeum.cz

    Publikácie:
    The Visegrad Yearbook 2003, Visegrad Youth Confederation, 2003
    Jiří Vykoukal a kol.: Visegrád. Možnosti a meze vzájemné spolupráce, Dokořán, 2003

    Periodiká:
    Slovak Foreign Policy Affairs, 1/2001, Bratislava 2001


    Články:
    David Král, Profile of the Visegrád Countries in the Future of Europe Debate, EUROPEUM, 2003
    Ostatné články použité pri písaní tejto práce pochádzajú s informačného portálu www.visegrad.infowww.spfa.sk

  • Celý článek | Autor: Andrej Nosko | Počet komentářů: 56 | Přidat komentář | Informační e-mailVytisknout článek

    kulatý roh  Anketakulatý roh
    Čo je podľa vás dôvodom negatívneho postoja mnohých Európanov voči Spojeným štátom Americkým?

    Neznalosť americkej kultúry
    6823 (6823 hl.)
    Rozdiel v bohatstve
    3757 (3757 hl.)
    Americká zahraničná politika
    5647 (5647 hl.)
    Iný dôvod (napr. história)
    3631 (3631 hl.)
    Neexistuje racionálny dôvod
    4095 (4095 hl.)

    Celkem hlasovalo: 23953
      (Starší ankety)


    kulatý roh  Novinkykulatý roh
    18.03.2007: Diskusie k článkom na cpssu.org
    Po dlhšom čase opäť umožňujeme našim čitateľom diskutovať o článkoch na cpssu.org. Bohužiaľ staršie komentáre boli odstránené v rámci technického riešenia odstránenia tzv. spamu z našich diskusií. Upozorňujeme tiež prispievateľov, že maximálna dĺžka komentára je 10 000 znakov.

    19.12.2006: PF 2007
    Redakcia cpssu.org praje všetkým čitateľom príjemné prežitie vianočných sviatkov a veľa úspechov v novom roku 2007.

    Zhrnutie roku 2006 si môžete prečítať v komentári Petra Justa.

    31.10.2006: Projekt Ekonomie pro politology pokračuje
    V akademickom roku 2006/2007 pokračujeme s projektom CPSSU Ekonomie pro politology, ktorý je zameraný na prakticky orientovanú výuku ekonómie pre študentov politólogie, mezinárodnych vzťahov a príbuzných oborov. Viac informácií nájdete v článku Ekonomie pro politology.

    Od 14. 12. 2006 sledujeme návštevnosť cpssu.org:

    Táto stránka bola vytvorená prostredníctvom redakčného systému phpRS.
    Grafickú podobu pripravil Pavol Minárik