www.cpssu.org
Dnešní datum: 27. 04. 2017   Czech-Slovak Political Science Students' Union  
kulatý roh  Hlavní menukulatý roh
Hlavní stránka

Analýzy a komentáře

Osobnosti
Politické ideologie
Volby a strany
Volby v ČR a SR

Archiv článků

E-knihovna
Linky
Satira


kulatý roh  CPSSUkulatý roh
AKTUALITY
Co je CPSSU?
Kdo je kdo v CPSSU
Kontakty

Archiv akcí
Soustředění CPSSU
CPSSU v médiích

Partneři CPSSU
Dokumenty CPSSU
Akademické spolky
Historie CPSSU

Evropská unie

* Euroskepticizmus V4

Vydáno dne 15. 05. 2003 (4599 přečtení)

Pohľad na niektoré aspekty Euroskeptizmu na príklade Poľska, Česka, Slovenska a Maďarska

Euro-skeptické hnutie v krajinách novej Európy, či krajinách uchádzajúcich sa o členstvo je fenoménom, ktorému sa venuje iba okrajová pozornosť. Miera jeho politickej artikulácie, hodnota politického kapitálu, ktorá sa v ňom nachádza, či jeho korene patria zaiste medzi otázky ktoré sa vynárajú v súvise s týmito smermi. Čo sa týka priestoru strednej Európy dovolíme si zamerať sa najmä na krajiny V4.

Pre cpssu.org a informačný web-portál www.visegrad.info píše Andrej Nosko




Česko

Euroskeptické hnutie v ČR sa združuje najmä okolo dvoch politických subjektov, ODS a KSČM a niekoľkých menších extrémnych politických subjektov (republikáni...).

ODS
V prostredí ODS, ktorej voliči podľa prieskumov vyjadrujú najväčšiu podporu vstupu do únie sa táto myšlienková platforma identifikuje ako euro-relistická, pričom sa formuluje prostredníctvom svojho Manifestu českého eurorealizmu (21.4.2001 ) do pozície iniciátora diskusie o dopadoch vstupu ČR do EU v rámci ODS, avšak s neskrývaným cieľom orientovať sa taktiež aj na nerozhodnutých voličov s proti-integračnými názormi, či na voličov s nacionálnymi tendenciami.

ODS vo svojej internetovej prezentácii zdôrazňuje, svoje ideové razenie "jako pravicová, liberálně-konzervativní strana, která vytvořila v české politické tradici nový ideový a politický směr. Její voliči jsou nejpravicověji zaměřeni ze všech stran demokratického spektra." Práve na základe tejto orientácie je vhodné analyzovať postoj pravicovej strany a jej voličov k vstupu do ľavicovej (Európskej) únie. ODS ako člen EDU (Európska Demokratická únia) sa v rámci Európskeho pravicového spektra vyhraňuje voči ELS (Európska ľudová strana), ktorú kritizuje najmä z dôvodov prílišného dôrazu na sociálne - trhovú ekonomiku. V rámci EDU sa radí ODS na pravú stranu krídla, pričom zdôrazňuje kritiku európskej "tretej cesty" ako neúnosnú a vzhľadom na budúcu potrebu riešenia ekonomických problémov akcentuje "jasný a zřetelný program obnovy svobody jednotlivce... proto jí patří evropská budoucnost."

Vzhľadom na pozíciu ODS na domácej politickej scéne ODS ospravedlňuje svoju predchádzajúcu kritiku európske únie ako snahu uchrániť spoločnosť od možného zvrátenia ponovembrového vývoja naľavo ľavicovou vládou pod pláštikom euro - zákonov. Zmena a najmä vyjasnenie rétoriky ODS je badateľné z opatrnejších vyhlásení "ODS má k EU kladný, byť kriticky realistický vzťah," ktorý na jednej strane súhlasí zo vstupom do únie ale na strane druhej si ponecháva otvorené zadné dvierka pre euroskeptikov. Táto dvojkoľajnosť je badateľná aj na ďalších miestach. "inspirací její zahraniční politiky je především škola realismu a neorealismu... Pro ODS je vstup ČR do Evropské unie zásadním strategickým cílem."V dokumente "ideové ukotvení ODS" sa nachádza vstup do únie osem krát v zmysle a kontexte podporujúcom vstup. Iba tri krát je vstup do únie spomenutý s kritickým podtextom. Pripomína skutočnosť, že "ODS bere vstup do EU velmi vážně," vzhľadom na strategickú významnosť vstupu do únie, ktorá ho činí prioritou avšak poukazuje aj na možné riziká "Pokud jde o negativa, nechceme nekriticky kopírovat poměry, s jejichž důsledky dnes mnohé evropské země obtížně zápasí. Jde především o nepružný a nákladný model "sociálního státu" (welfare state). Nepřejeme si unifikaci v daňové a sociální oblasti, která by nás připravila o naše komparativní ekonomické výhody. Nechceme rozpustit náš stát v nadnárodních strukturách či v "Evropě regionů" bez zřetelně vymezené státnosti. Vstupem do EU nesmí být ohrožena ekonomická a politická stabilita v ČR (růst nezaměstnanosti, růst cen, šok pro podnikatelský sektor)."

ODS pripomína už raz v manifeste akcentovanú myšlienku Európy národov budovanej zdola, keď dokazuje, že "Naším cílem je Evropa národních států, založená na svobodném trhu, na rovnoprávném partnerství, otevřené soutěži, ochraně stability a prosperity. Po našem přijetí do EU budeme muset přijmout v té době platná společná pravidla. Proto chceme, aby byli naši občané seznámeni s výhodami i s náklady, které nám plné členství v EU přinese. Vstup do EU bude znamenat přesun značné části naší státní suverenity na evropskou úroveň. Proto považujeme za nutné, aby se k tak závažnému kroku vyjádřili občané ČR v referendu." Požiadavka aby sa k otázke vyadrili občania, znie mierne populisticky až alibisticky, keďže je to samozrejmá požiadavka a predpoklad k vstupu. Okrem samozrejmých a znovu opakovaných formulácií, sa manifest eurorealizmu zameriava na český latentný nacionalizmus a pocit výnimočnosti a „jedinečnosti“ , ktorý je súčasťou politickej kultúry českej republiky.

KSČM
Komunistická strana zostáva vo svojom euroskepticizme zjavne nevyprofilovaná a primárne sa snaží z tejto témy vyťažiť politický kapitál, čo sa však nedá vylúčiť ani v prípade ODS, ktorá to však robí o niečo rafinovanejšie. Jej postoj je možné charakterizovať ako latentne euroskepticky, ako aj eurofóbny, avšak je veľmi pravdepodobné, že aj napriek vysokej voličskej disciplinovanosti voličov tejto strany sa mnoho voličov odkloní od oficiálneho stanoviska a v prípade, že prídu k referendu budú hlasovať za vstup do únie.

Zhrnutie
V ČR je lídrom euroskeptického hnutia v oblasti relevantného politického spektra ODS, ktorej ex-líder V. Klaus je zároveň aj prezidentom. Vzhľadom na existenciu dokumentov artikulujúcich euro- „realistické“ postoje je na mieste priznať ODS úlohu vedúceho člena v opozícii voči euro-optimistickému hnutiu. Avšak vzhľadom na vágnosť a alibistickosť formulácií jednotlivých ideových dokumentov, je možné považovať postoj ODS za skôr populistický než vyhranený. ODS svojim postojom, ktorý je na jednej strane pro-integračný zo strany väčšiny voličov a na druhej strane postojom spochybňovania integračných snáh a podprahových odkazov vo svojej predvolebnej kampani, sa snaží prilákať radikálnejších voličov, ich odčerpaním z menších radikálnych strán (rozpadnuvší subjekt Sdružení pro republiku-Republikánska strana Československa). Trefne postoj ODS charakterizoval Tomáš Klvaňa 22 mája 2002 ešte predtým než sa stal hovorcom prezidenta Klausa v rozhovore pre Slovenskú redakciu Radia Slobodná Európa: „ODS a predovšetkým Václav Klaus už niekoľko rokov, ako sa hovorí, sedia na plote a pripravujú si pôdu pre oba varianty – to znamená pre vstup i nevstup. Nechcem tým povedať, že by pripravovali nejakú politiku pre nevstup. Oni len čakajú, ako sa situácia vyvinie, kritizujú to, čo sa im nepáči a nehovoria príliš o tých výhodách. Preto tá všeobecná nálada k únii je pomerne skeptická“ Aj napriek tomu, že postoj ODS sa zmiernil; oblasťou integrácie, ktorá aj naďalej zostáva pre ODS jasne neprijateľnou je väčšinovo utváraná spoločná zahraničná politika.

Mnoho euroskeptických nálad je však v ČR spôsobených dezinformáciami či nedostatočnou informovanosťou verejnosti, ktorá sa obáva alebo nie je dostatočne informovaná o jednotlivých aspektoch a dopadoch integračného procesu. Práve kvôli rôznym informačným šumom sa verejnosť sťažuje na nedostatočnú informovanosť (58% obyvateľov malo podľa Eurobarometra CC EB 2002.2 pocit neinformovanosti, kým iba 34% malo pocit informovanosti o procese integrácie) v

Slovensko

Na slovenskej politickej scéne je euroskepticizmus veľkým tabu. Okrem niekoľkých odvážlivcov sa do tejto pozície neštylizuje žiadna politická strana.
Ako poznamenáva komentátor Peter Schutz: „neštandardnosť politickej scény bráni na Slovensku čo len zárodkom kritickej diskusie na háklivé "eurotémy". Nielen sankcie, ale i seriál vízových povinností či francúzske obštrukcie pri prijímaní do OECD vyfučali bez toho, aby vznietili potrebné spory o podobách súčasnej Únie. Priatelia EÚ sa autocenzurujú do "politickej korektnosti" a velebia Brusel, lebo z opačnej strany strašia "euroskeptici" typu Malíkovej (predsedníčka Slovenskej Národnej Strany, ktorá nahradila J. Slotu) či HZDS. Dôsledok: Pochodujeme do EÚ so zaviazanými očami. Na rozdiel od všetkých asociovaných susedov, kde "eurodebaty" hojne prebiehajú.“

Situácia na Slovensku sa dá veľmi presne popísať opäť slovami komentátora Petra Schutza:

„Pre Slovensko naozaj niet inej cesty, iba úsilie o čo najrýchlejší vstup do EÚ. Aj s jej chybami, nespravodlivosťami a kvótami, ktoré na bežiacom páse vyrába. Ale ak všetky témy okolo Únie odoznejú pod Tatrami tak ako zrušené sankcie, jedného pekného rána sa v EÚ prebudíme so slepeckou palicou v ruke. “ „Tri štvrtiny občanov Slovenskej republiky si želajú vstup Slovenska do Európskej únie. V tejto unikátnej zhode ich podporujú všetky parlamentné strany. Znepokojujúce je ale to, že odlišný názor prezentujú mnohí slovenskí intelektuáli. Slovenský euroskepticizmus je skôr ornamentálny než zásadný. Nepožaduje, aby sme do Európskej únie nešli. Euroskepticizmus slovenských intelektuálov je postoj podpíleného súhlasu. Argumenty našich euroskeptikov vyzerajú zvyčajne takto: „Áno, chcem, aby naša krajina vstúpila do Európskej únie, ale…“.“ Podobne ako v ČR sa proti EU stavajú taktiež marginálne extrémistické strany.

Nacionálna Slovenská Národná Strana, zaujala navonok značne populistický postoj: „SNS nikdy nebola proti vstupu Slovenska do EÚ a bude rešpektovať vôľu národa vyjadrenú v referende o tejto otázke.“

Komunistická strana Slovenska, sa na rozdiel od českej KSČM v tejto otázke nevyhraňuje a prehlásila podporu vstupu a svojim voličom odporučila hlasovať v referende za vstup Slovenska do únie. Čo sa týka populistického HZDS, na otázku položenú elektronickou poštou HZDS nereagovalo ani po viac než troch mesiacoch, avšak vzhľadom na prevádzanú politiku počas svojho pôsobenia vo vláde je možné označiť pozíciu tejto strany za vyslovene populisticku s integračnými snahami na úrovní verbálnych deklarácií avšak fakticky proti reformisticky orientovanú, zároveň so snahou získať podporu nevyhranených.

Populistická ľavicová formácia R. Fica, ktorá sa už počas predvolebnej kampane štylizovala do pozície ochrancu národných záujmov a deklarovala ochotu otvoriť uzavreté negociačné kapitoly sa na poslednú chvíľu snaží vyťažiť politický kapitál zo slabej informovanosti verejnosti kritikou vládneho uznesenia, ktorým je dôraz na agitačný a nie informačný aspekt kampane. Skutočným záujmom SMERu je však snaha vytvoriť si možnosť neskôr poukázať na dočasné nevýhody vstupu do EU pre vlastnú politickú propagáciu.

Koaličná KDH, od ktorej sa dal čakať, určitý euroskepticizmus na základe pravicovo-konzervatívneho razenia sa v vzhľadom na situáciu na Slovensku prehlásila podporu vstupu a odporučila svojim sympatizantom nielen zúčastnenie sa referenda ale taktiež aj hlasovať za vstup SR do EU.

Zhrnutie
Na rozdiel od ČR sa na Slovensku EU nestala bodom stretu. Masový súhlas s integráciou za každých podmienok, spôsobený dočasnou ostrakizáciou Slovenska počas vlády V. Mečiara, je dôsledkom zjednotenia demokratických síl spoločnosti proti vláde Mečiara. Integračné snahy sú okrem toho na Slovensku hodnotené ako finálna fáza procesu tranzície. Niekedy to až vyzerá, že vstupom do EU sa končia dejiny, nakoľko sa vývoju po pričlenení venuje minimálna pozornosť. Občania sú slabo informovaný (nedostatočne informovaný sa cítilo byť 58%, dostatočne informovaný sa cítilo byť 38%) , informačná kampaň je nedostačujúca, je limitovaná až na úroveň jednoduchej marketingovej kampane niekoľko týždňov pred referendom, bez patričného dlhodobého vysvetľovania a informovania občanov. Práve táto vládna stratégia bola využívaná populistickým SMERom, ktorý sa rozhodol kritizovať vládnu stratégiu v čase keď dostatočný impetus dodáva tejto kritike samotná blízkosť zlomovej udalosti. SMER vďaka tejto stratégií sleduje možnosť pripraviť si argumentačnú pôdu pre zachytenie nespokojných voličov tesne po vstupe, keď sa odrazia určité ekonomické dôsledky integrácie a ukáže sa, že dejiny vstupom neskončili. Nedostatočná diskusia a neprítomnosť euro-tém v čase pred referendom môže mať za následok vzostup neštandardných populistických strán, ktoré sa budú profilovať na nespokojnosti občanov, ktorá bude spôsobená ich sklamaním a pocitom oklamania, čo sa v určitom zmysle udialo aj v Rakúsku, ktoré napríklad nebolo schopné prvý rok čerpať z podporných fondov únie.

Výsledok referenda
Referendum o vstupe Slovenskej Republiky do Európskej únie skončilo jednoznačnou podporou vstupu. Pričom sa referenda zúčastnilo 52% občanov, z toho 6% hlasovalo proti a 92% hlasujúcich sa vyslovilo za vstup. Za zmienku však stojí skutočnosť, že ešte 2 hodiny pred uzavretím hlasovacích miestností chýbali 2% k úspešnosti referenda, táto skutočnosť sa taktiež odrazila na zhoršení postavenia ministra Pála Čákyho, ktorý bol za vedenie kampane zodpovedný.

Maďarsko

Členstvo Maďarska v Únii oficiálne podporujú všetky štyri strany, ktoré sú dnes zastúpené v parlamente. Keďže je Maďarsko po „úspešne“ prevedenom referende, je možné analyzovať postoj Maďarskej spoločnosti pred referendom až do jeho samotného konca. Okrem tradičného štiepenia na euro-optimistov a euro-skeptikov sa v Maďarsku operuje s termínom „euro-pesimizmus.“
Ako poznamenáva István Hegedűs : Maďarský „europesimizmus“ je možné charakterizovať troma elementmi:
a) pragmatizmom, ktorý odmieta prijať dôsledky myšlienok, ideológií a hodnôt na politický život
b) Marxistická tradícia, ktorá prehnane zdôrazňuje ekonomické záujmy v spoločenských a politických záležitostiach
c) provincializmus, ktorý nedokáže pochopiť nezvyčajné a neznáme správanie a motivácie v medzinárodnom politickom živote.Europesimiszmus v podobe v akej ju prezentuje István Hegedűs, poukazuje na vplyv času na euroskepticizmus, na ktorý upozornil aj Jan Kavan "Predlžovanie času medzi pripravenosťou kandidátov a ich faktickým vstupom do Únie povedie k nárastu euroskepticizmu a frustrácie obyvateľstva." Maďarský ministerský predseda Viktor Orbán to na októbrovom stretnutí premiérov Višegrádu vyjadril pregnantnejšie. "Odkladanie rozšírenia pre nedostatok politickej odvahy v EÚ a oháňanie sa plnením kodanských kritérií prerastie do spochybnenia celého rozšírenia a politickej krízy v Únii. Členské štáty by mali dať jasne najavo, že im práve o toto nejde."
V Maďarsku je slabá verejná debata o budúcej úlohe Maďarska v EU. Rozdelenie spoločnosti, či len verejná debata, bude pravdepodobne možná až po pristúpení, nakoľko je spoločnosť otrávená dlhým čakaním (pri porovnaní želanej a vnímanej rýchlosti rozšírenia respondenti v Maďarsku určili rýchlosť prístupu, na rýchlostnej stupnici 1 až 7, priemerne na 3.77 pričom by chceli aby pristúpenie prebiehalo rýchlosťou 4.59) , čo sa prejavuje nie len na postoji veľkej časti obyvateľstva v ich postoji ‘áno, ale’ zmiešanej lásko-nenávisti. Podobne ako v ČR aj lídri Fideszu zastávajú zmiešaný postoj súhlaso-nesúhlasu s integráciou. Avšak ide podobne ako u ODS o politickú hru, ktorou si snažia zabezpečiť nielen hlasy odporcov Únie, ale vopred aj hlasy sklamaných, ktorí po vstupe pocítia niektoré negatívne dopady členstva, prípadne sa im nesplnia ilúzie, s akými očakávajú život vo „vyspelej Európe“.
Politici Fideszu, podobne ako v prípade ČR politici ODS, a v prípade SR politici SMERu hrajú zložitú hru: hovoria síce áno, už teraz sa však pripravujú na situáciu, keď budú môcť vyhlásiť, že oni na všetky negatíva upozorňovali už veľmi, veľmi dávno. Je to síce beh na ostrí noža ale oprávnenosť a taktizovanie sa prejavia až o niekoľko rokov, ktorá strana z tohto zápasu vyjde úspešne sa ukáže až niekoľko rokov po vstupe do EU.
Výsledok „úspešného“ referenda však upozorňuje na dôležitý fakt: Maďarsko, podľa prieskumov EUROBAROMETER malo najvyššiu podporu pre členstvo v EU (67%) ako aj pre účasť v referende (52%) (2002.2). Avšak v konečnom dôsledku sa referenda zúčastnilo sotva 45% občanov, pričom z toho hlasovalo za vstup 83,7%. „Najvyššia účasť bola v Budapešti, ale práve tu bolo aj najviac odovzdaných hlasov "nie". Vysvetľuje sa to vplyvom strany MIÉP Istvána Csurku, ktorý neváhal a usilovne robil antipropagandu v tom zmysle, že únia ohrozuje maďarstvo v Karpatskej kotline. Paradoxne tam, kde bola najmenšia účasť zo všetkých žúp, v Szabolcs-Szatmári, najviac hlasov povedalo "áno". Jednoduché: tí, čo neprišli k urnám, boli buď proti, alebo svoje "áno" si nechali pre seba. "Nie" má také isté právo na svoju prítomnosť ako "áno", ibaže má na to o možnosť viac, môže aj nehlasovať, konštatuje Národná obroda. Ako píše v závere, pomerne malá účasť v ľudovom hlasovaní o veľkej téme krajiny môže znamenať aj to, že ľudia majú dosť veľkej politiky, keď im nesľubuje okamžite aspoň malé prilepšenie.“ Avšak je potrebné pripomenúť, že sa referendum uskutočnilo iba v jeden deň čo samozrejme mohlo taktiež spôsobiť daný výsledok.

Poľsko

Proti integrácii Poľska sú predovšetkým ľudia s nižším vzdelaním, dôchodcovia, časť roľníkov, voliči opozičného ľavicového Zväzu demokratickej ľavice (SLD) a pravicovej Poľskej ľudovej strany (PSL), ktorá má prívržencov predovšetkým na vidieku. Odporcovia EU sa združujú taktiež aj okolo politických subjektov Sebaobrana a Liga Poľských rodín.. Slovné spojenie „integrácia s EÚ“ vyvoláva medzi Poliakmi rôzne emócie. Najčastejšie nádej - 44 percent, ale tiež obavy - skoro 38 percent respondentov. Pokles podpory integrácie je pritom práve v Poľsku najmarkantnejšia. Táto skutočnosť však súvisí s faktom, že integrácia je v Poľsku identifikovaná s vládnou koalíciou a teda aj odmietanie integrácie je tým pádom manifestáciou nesúhlasu s vládnou politikou, ktorá sa najmä v poslednej dobe prejavuje zvýšenou nezamestnanosťou, najvyššou v regióne.

Dôvody zjavného euroskepticizmu v Poľsku pochádzajú taktiež aj zo strachu o „stratu národnej identity,“ ktorá sa vyjadruje nielen v zmysle etnickom ale aj v zmysle náboženskom až po ekonomické dôsledky na záujmové skupiny, najmä farmárov. Aj keď majú tieto skupiny minimum spoločných čŕt okrem svojej opozície voči EU, získali značný priestor v poľských médiách. Politicky zostáva ťažisko debaty v etnickom a náboženskom nacionalizme.
Rozdiel v pohľade na budúcnosť Poľska v EU odráža rozdiely v poľskej spoločnosti:
a) socioekonomická medzi neo-liberálnym slobodným trhom a intervencionistickým welfare state. a
b) druhým medzi politickým liberalizmom a etnickým nacionalizmom. Pričom druhý sa v Poľsku štylizuje ako voľba medzi svetskými a náboženskými konceptmi spoločenského poriadku alebo medzi občianskymi a etnocentristickými pohľadmi na národ.Katolicizmus a etnický nacionalizmus poskytujú základ pre odmietanie EU ako údajne materialistickej, svetskej a „kozmopolitnej“ Média ako napríklad Rádio Maryja, hlása, že identita Poľska bude zničená po vstupe do EU. Toto rádio je perspektívne spolu s denníkmi Nasz Dziennik a Nasza Polska mediálnym centrom odporu voči EU. Práve táto mediálna skupina sa podieľala na podpore LPR a zabezpečenia ich parlamentných mandátov.
Verejná mienka v Poľsku je značne premenlivá a nedá sa predpokladať výsledok referenda, ešte koncom roku 2002 by Poliaci v referende súhlasili so vstupom.
Podľa Krzysztofa Jasiewicza, profesora sociológie na Washingtonskej a Lee Univerzite v Lexingtone, Virginii, a výskumníka v Poľskej akadémii vied na Inštitúte pre Politické Štúdie, poukazuje na tri základné dôvody:
1. relatívne vysoká miera respondentov nevyjadruje názor na mnoho oblastí súvisiacich s Európskou integráciou. Toto poukazuje na nízku informovanosť verejnosti. Ako sa referendum blíži je pravdepodobné, že sa záujem o informácie zvýši avšak je jednoduchšie propagovať neistotu, či nesúhlasné postoje preto je možné že sa verejná mienka môže ešte zmeniť.
2. Omnoho dôležitejšie však je ako sa vláda stavia k ekonomickým problémom a ekonomickou situáciou v čase konania referenda, Euroskepticizmus má tendenciu získať negatívnymi trendmi v ekonomike (nezamestnanosť) Práve tieto negatívne aspekty sú častejšie propagované a je ich veľmi ľahké zneužiť v neprospech integračných snáh.
3. Ideologicky motivovaní politici majú dobrú pozíciu pre využitie latentných ekonomických obáv Poliakov, využitie mediálnych prostriedkov jednoduché, populistické dezinformácie môžu taktiež byť využité pre zvrátenie podpory integračného procesu v Poľsku. Politické strany v Poľsku taktiež využili postoje voči EU ako prostriedky politického boja, či vlastnej identifikácie, tak ako sa to stalo v prípade Sebaobrany či ligy poľských rodín.
Jedným z problémov roztrieštenosti a nezanedbateľnej podpory strán, založených na nesúhlase so vstupom môže taktiež byť aj určitý „provinciálny komplex“ obava, že si poliaci po vstupe neporadia, že ich „najpravdepodobnejšie Nemci, vykúpia, že prehrajú s konkurenciou“
Ako nakoniec dopadne referendum, ktoré sa podľa rozhodnutia poľského parlamentu bude konať 7. a 8. júna sa nedá ani predpokladať. Pravdou však je, že kampaň na podporu referenda je v Poľsku neuveriteľne rozsiahla a prepracovaná, väčšina mladého a vzdelaného elektorátu vstup podporuje, ďalšia významná skupina odmieta vládnu politiku avšak vzhľadom na nepredstaviteľnosť alternatívy bude pravdepodobne vstup podporovať. Najdôležitejšie však pre Poľsko je aby sa referenda zúčastnil dostatočný počet oprávnených voličov, vzhľadom na to, že podobne ako na Slovensku aj v Poľsku je pre úspešné referendum potrebné aby sa ho zúčastnila nadpolovičná väčšina voličov. Je pravdepodobné, že väčšina voličov sa vysloví za vstup, avšak môže sa taktiež aj stať, že odporcovia vstupu, či vlády, ktorej politika je mnohokrát spojovaná aj s európskou úniou, zostanú doma a referendum nakoniec nebude v Poľsku ani tak o integrácii ako o vyjadrení podpory súčasnej vlády a jej reformných krokov.

V4

Vzhľadom na rozdielnosti, ktoré medzi jednotlivými krajinami Visegrádskej skupiny sú je možné pri prípustnej miere zjednodušenia vztiahnuť paralely pre Českú republiku, Slovensko a Maďarsko v tom zmysle, že každá z týchto krajín má svoj vlastný populistický politický subjekt, ktorý sa už pre referendom pripravuje na možnosť zožať nespokojnosť s prípadnou nespokojnosťou či obavami z rozšírenia a prístupu danej krajiny. Tieto politické subjekty sedia na hrane a čakajú kde sa obráti populárny názor väčšiny. Do vyslovene anti-európskej pozície sa štylizujú iba marginálne politické subjekty, okrem Poľska a Českej Republiky. V Českej republike sa jedná o komunistov, v Poľsku je daných subjektov o niečo väčší počet. Možnosť rovnakej štylizácie na city roľníkov v Poľku a Maďarsku sa čiastočne odrazila na ťažko – špecifikovateľnej pozícii nezávislej maloroľníckej strany, ktorá podobne avšak nie do takej miery ako poľská Sebeobrana hrá na nacionálne city, viazanosť k pôde a strach zo „zapredania“ sa zahraničnému kapitálu.
V celom regióne chýba informovaná diskusia o integračnom procese, čo sa však nezmenilo ani po podpise prístupovej zmluvy, ktorá nielen, že je svojim rozsahom ale aj jazykom úplne neprístupná verejnej diskusii. Okrem toho, že cleavage, ktorá existuje v otázke euro-integrácie je založená najmä na citovom náboji a viac dojmoch a informačných echách ako na skutočných overených informáciách. Okrem úzkeho kruhu zainteresovaných pracovníkov ministerstiev, či priamo diplomatov účastniacich sa negociácií väčšina obyvateľov či aj odbornej verejnosti viac fabuluje než analyticky spracúva informácie. Malou kvapkou v mori je jedinečná publikácia Sociální a ekonomické souvislosti integrace České republiky do Evropské unie, avšak stále neexistuje analýza do budúcnosti týkajúca sa možných scenárov po vstupe do EU.
Jediným „Think-tankom,“ ktorý sa zaoberá „serióznym“ euroskepticizmom sa javí iba okolie J. Zahradila z ODS, ktorých populizmus nie je tak zjavný a je taktiež jediným subjektom, ktorý svoje výstupy vydáva aj písomne serióznou formou pričom sú k dispozícii aj v majoritných jazykoch EU. Kvázi think-tanky sa vyskytujú aj v Poľsku avšak ich výstupy sú k dispozícii iba v poľštine a po kontakte jedného z jeho predstaviteľov nebola ochota informovať navonok, čo navodzuje dojem čistého populizmu, či politickej satiry (grafické stvárnenie a politické pamflety na Internete vzťahujúce paralelu medzi EU a ZSSR) Čo sa týka vedeckého výskumu, zaoberajúceho sa euroskepticizmom aj v regióne Višegrádu je najrozsiahlejším think-tankom Opposing Europe research network, založená Paul Taggartom a Aleks Szczerbiakom na Sussex University.


Literatúra

Volebné programy a informačné zdroje:
www.iceu.cz
www.ods.cz
www.soc-dem.cz
www.kdu-csl.cz
www.kdh.sk

Informačné portály:
www.tol.cz
www.dofo.sk
www.sita.sk
www.sfpa.sk
www.prave-spektrum.sk

www.zahradil.cz
www.europa.eu.int
www.vlada.cz
www.vlada.sk
www.euromap.com
www.slobodka.org
www.kontextus.hu
www.libinst.cz
www.eurosceptic.com
www.europeanfoundation.org
www.sussex.ac.uk/Units/SEI/areas/OpposingEurope.html

Kopecky, P.; Mudde, C. : Empty words or irreducible Core?, Annual Meeting of the APSA, San Frencisco, 2001
Vodička, Karel; Cabada, Ladislav, Politický Systém České Republiky, Praha, 2003

Celý článek | Autor: Andrej Nosko | Počet komentářů: 44 | Přidat komentář | Informační e-mailVytisknout článek

kulatý roh  Anketakulatý roh
Čo je podľa vás dôvodom negatívneho postoja mnohých Európanov voči Spojeným štátom Americkým?

Neznalosť americkej kultúry
6472 (6472 hl.)
Rozdiel v bohatstve
3602 (3602 hl.)
Americká zahraničná politika
5509 (5509 hl.)
Iný dôvod (napr. história)
3526 (3526 hl.)
Neexistuje racionálny dôvod
3979 (3979 hl.)

Celkem hlasovalo: 23088
  (Starší ankety)


kulatý roh  Novinkykulatý roh
18.03.2007: Diskusie k článkom na cpssu.org
Po dlhšom čase opäť umožňujeme našim čitateľom diskutovať o článkoch na cpssu.org. Bohužiaľ staršie komentáre boli odstránené v rámci technického riešenia odstránenia tzv. spamu z našich diskusií. Upozorňujeme tiež prispievateľov, že maximálna dĺžka komentára je 10 000 znakov.

19.12.2006: PF 2007
Redakcia cpssu.org praje všetkým čitateľom príjemné prežitie vianočných sviatkov a veľa úspechov v novom roku 2007.

Zhrnutie roku 2006 si môžete prečítať v komentári Petra Justa.

31.10.2006: Projekt Ekonomie pro politology pokračuje
V akademickom roku 2006/2007 pokračujeme s projektom CPSSU Ekonomie pro politology, ktorý je zameraný na prakticky orientovanú výuku ekonómie pre študentov politólogie, mezinárodnych vzťahov a príbuzných oborov. Viac informácií nájdete v článku Ekonomie pro politology.

Od 14. 12. 2006 sledujeme návštevnosť cpssu.org:

Táto stránka bola vytvorená prostredníctvom redakčného systému phpRS.
Grafickú podobu pripravil Pavol Minárik