www.cpssu.org
Dnešní datum: 27. 04. 2017   Czech-Slovak Political Science Students' Union  
kulatý roh  Hlavní menukulatý roh
Hlavní stránka

Analýzy a komentáře

Osobnosti
Politické ideologie
Volby a strany
Volby v ČR a SR

Archiv článků

E-knihovna
Linky
Satira


kulatý roh  CPSSUkulatý roh
AKTUALITY
Co je CPSSU?
Kdo je kdo v CPSSU
Kontakty

Archiv akcí
Soustředění CPSSU
CPSSU v médiích

Partneři CPSSU
Dokumenty CPSSU
Akademické spolky
Historie CPSSU

Politické ideologie

* Predpoklady, kritériá (a problémy) Dahlovej procedurálnej demokracie

Vydáno dne 15. 02. 2003 (5386 přečtení)

(O stati Roberta A. Dahla: Procedural Democracy)

V krátkej osemnásťstranovej eseji sa jeden z najvýznamnejších teoretikov demokracie 20. storočia venuje dôležitej otázke, aké predpoklady (assumptions) a z nich vyplývajúce kritéria (criteria) musí proces tvorenia záväzných rozhodnutí (binding decisions) musí hocijaké ľudské spoločenstvo spĺňať, aby sa stalo plnohodnotnou procedurálnou demokraciou (full procedural democracy). Otázke, ktorej sa autor najviac spomedzi všetkých aspektov procedurálnej demokracie najdlhšie venuje, je problém zahrnutia (problem of inclusion), t.j. odôvodnenie zahrnutia jednej a nezahrnutia inej skupiny členov spoločenstva do rozhodovacieho procesu.



Na nasledujúcich riadkoch sa pokúsim zrekapitulovať Dahlovu líniu argumentácie, sledovaním ktorej dospieva k stanoveniu podmienok plnohodnotnej procedurálnej demokracie, pomocou jednotlivých kapitol venujúcich sa 1. prvotným predpokladom, z ktorých jeho teória vychádza, 2. kritériám, ktoré musia procedúry vytvárania záväzných rozhodnutí spĺňať, aby sa spoločenstvo mohlo podľa ich napĺňania klasifikovať ako 3. jednotlivé typy procedurálnej demokracie. V záverečnej kapitole sa budem snažiť okomentovať prínos Dahlovej state a prípadné úskalia jeho argumentácie.

1. Východiskové predpoklady

Assumptions sú istým spôsobom axiomy, nepopierateľné premisy, ktoré musia platiť, aby mala celá Dahlova argumentácia smerom k plnohodnotnej procedurálnej demokracii zmysel. Autor zároveň implicitne predpokladá, že každý člen jeho spoločenstva, ktorému spoločný osud leží na srdci, prijme jeho základných šesť predpokladov. Akonáhle je oprávnenosť aspoň jedného z predpokladov pre členov neprijateľná, nemôže z tohto predpokladu vyplývať ani oprávnené kritérium tvorenia záväzných rozhodnutí, a spoločenstvo sa tým pádom nemôže stať systémom plnohodnotnej procedurálnej demokracie, ak nejakým typom procedurálnej demokracie vôbec. (pozri str. 125)

Členom (member) je chápaný každý, na ktorého sa vzťahujú pravidlá spoločenstva. Prvým predpokladom (A1, str. 109) života v spoločenstve je zbavenie sa anarchie, t.j. predpoklad, že členovia sa zhodnú na tom, že je potrebné určité záležitosti (matters) regulovať spoločne rozhodnutiami záväznými pre všetkých členov spoločenstva. Pravdaže, záväznosť takéhoto rozhodnutia musí byť vynútiteľná spoločenstvom, alebo prinajmenšom musí budiť presvedčenie, že toto rozhodnutie je vynútiteľné.

Predpokladom A2 je, že procedúra tvorenia záväzných rozhodnutí musí mať prinajmenšom dve fázy: zostavenie agendy (setting the agenda) a samotnú rozhodujúcu fázu (decisive stage, str. 110). Táto definícia sa môže zdať na prvý pohľad nadbytočná ako jeden z predpokladov, veď je jasné, že rozhodnutie sa stáva záväzné až po úspešnom hlasovaní, ale toto rozdelenie sa ukáže ako dôležité v nasledujúcich častiach argumentácie.

Čo sa týka tretieho predpokladu A3, ten možno chápať istým spôsobom ako obmenu zásady rovnosti – záväzné rozhodnutia môžu byť robené výhradne členmi spoločenstva, teda ľuďmi, na ktorých sa tieto rozhodnutia vzťahujú. Otázke, či sú to všetci členovia, sa autor venuje v 3. a 4. časti jeho štúdie na stranách 115-125.Štvrtým Dahlovým predpokladom je tvrdenie, že rovnako oprávnené nároky oprávňujú k rovnakému podielu. (Equally valid claims justify equal shares). Toto tvrdenie je z pohľadu dnešného človeka plne akceptovateľné, ak ho formulujeme v termínoch politickej rovnosti všetkých členov spoločenstva, však obsahuje v sebe problém, kto definuje, v akej miere sú oprávnené jednotlivé nároky. Tejto otázke sa autor veľmi nevenuje.

Ako poznamenáva autor na strane 110, ani jeden zo štyroch predchádzajúcich predpokladov negarantuje, že zákony spoločenstva budú vytvárané demokratickými procedúrami. Túto podmienku zakladá až piaty predpoklad požiadavkou, aby nárok signifikantného počtu členov, aby určitá agenda bola prijatá záväzným rozhodnutím, je oprávnený a nárok žiadneho člena nie je vo všeobecnosti nadradený požiadavkám tejto skupiny členov. Túto skupinu nazýva Dahl ako demos a necháva otvorenú otázku, čo je to „signifikantný“ počet členov, a koho počítať medzi týchto členov a koho nie.

Ďalšie kritérium, ktoré Dahl označuje ako A.5.1, sa venuje otázke, kedy je u demosu splnená podmienka plnej kvalifikácie. Ako sa dozvedáme na strane 114, je to vtedy, keď sú členovia považovaní za plne kvalifikovaných v prípade všetkých otázok agendy rozhodnúť o tom, ktoré záležitosti požadujú záväzné rozhodnutia, o tom, ktoré z tých, čo vyžadujú záväzné rozhodnutie, je demos kvalifikovaný rozhodnúť sám a v prípade ktorých deleguje svoje právomoci na niekoho iného. Teda na rozdiel napríklad od J. J. Rousseaua sa Dahl domnieva, že delegácia rozhodovacích právomocí na iné orgány, pokiaľ zostáva možnosť spätného prevzatia právomocí demosom, je plne zlúčiteľná s demokraciou.

Šiesty predpoklad plnohodnotnej procedurálnej demokracie, totiž problému zapojenia/zahrnutia, sa Dahl vo prvej časti nevenuje, avšak vyhradzuje jej polovicu rozsahu svojej state, takmer 10 strán, na ďalších stranách. Šiesty predpoklad sa týka dvoch spolu navzájom veľmi súvisiacich dôvodov, a to 1. ktoré osoby by mali byť zahrnuté do rozhodovacieho procesu a 2. Aké by mali byť obmedzenia na kontrolu demosom? V prípade, keď pod spoločenstvom riadeným procedurálnou demokraciou rozumieme štát, ide totiž o to, že demos prijíma zákony, ktoré sa netýkajú iba jeho, ale všetkých členov. Vtedy vyvstáva otázka, či a kedy je oprávnené, vylúčiť tú-ktorú osobu z rozhodovacieho procesu. Celý problém sa točí okolo dvoch princípov, na základe ktorých sa dá odôvodniť príslušnosť človeka k demosu (alebo aj „citizenship“). Kategorický princíp hovorí o tom, že každý človek podriadený vláde a jej zákonom má nescudziteľné právo byť členom demosu, zatiaľ čo podmienený (contingent) princíp hovorí o tom, že len ľudia, ktorí majú kvalifikáciu vládnuť, sa môže stať členmi demosu. Avšak na príkladoch politického myslenia známych liberálnych teoretikov ako napríklad Schumpeter (str. 116), J. J. Rousseau (str. 117), J. Locke (str. 117-8) alebo J. S. Mill (str. 118-9) dokazuje Dahl, že napriek rétorike bol, aspoň implicitne, druhý princíp pri týchto mysliteľoch preferovaný do značnej miery pred prvým. Hoci v súčasnosti je pre teoretikov vrátane Dahla akceptovateľný len kategorický princíp, aj z toho môžeme nájsť isté výnimky. Aké, to je rozvedené v časti o kritériách k šiestemu predpokladu, ktorý zniev plnom znení: „Na dobro každého človeka musí byť brané na rovnaký zreteľ a každý člen je pokladaný za najlepšieho znalca jeho záujmov v prípade absencie presvedčivých dôkazov, ktoré by svedčili o opaku.“ (str. 124)

2. Kritériá procedurálnej demokracie

Ak predpokladáme, že dané spoločenstvo sa vnútorne identifikuje s vyššie uvedenými šiestimi predpokladmi, potom musíme pripustiť oprávnenosť a potrebu určitých kritérií, ktoré z týchto predpokladov priamo vyplývajú. Avšak pri skúmaní, či rôzne procedúry spĺňajú tieto kritériá treba mať podľa Dahla na pamäti, že tieto kritériá sú prakticky nedosiahnuteľné a malo by nám záležať len na tom, aby sme sa k tomuto ideálu čo najviac priblížili, t.j. porovnaním viacerých možností zistili, ktorý variant sa najviac blíži danému ideálu.

Prvým takýmto kritériom C1 pre tvorenie záväzných rozhodnutí je kritérium politickej rovnosti (political equality). V praxi to znamená, že pri prijímaní záväzného rozhodnutia musí spoločenstvo prihliadať k preferenciám každého svojho člena rovnakou mierou, inými slovami, „vo fáze rozhodovania má každý občan rovný hlas“ (str. 111). Pokiaľ by toto kritérium nebolo dodržiavané, popierala by táto skutočnosť buď predpoklad A4, t.j. rovnaké požiadavky nenárokujú rovnaký podiel, alebo predpoklad A5. tzn. nie je pravda, že nároky signifikantného počtu ľudí sú rovnako oprávnené.

Podruhé, kritérium efektívnej participácie (effective participation) značí, že členovia/občania majú mať rovnaké možnosti pri predkladaní svojich návrhov do agendy, t.j. môžu slobodne vyjadriť svoje preferencie predkladaním návrhov, čo však neznamená, že sa o týchto návrhoch musí hlasovať alebo že musia byť bezvýhradne prijaté. Pri splnení týchto dvoch základných kritérií C1 a C2 hovorí Dahl o najnižšom stupni procedurálnej demokracie, t.j. procedurálnej demokracii v užšom zmysle (in a narrow sense, str. 112).

Tretie kritérium žiada, aby v záujme toho, aby členovia mohli svoje preferencie vyjadriť čo najvýstižnejšie, mal každý adekvátne a rovné príležitosti k objavovaniu a overovaniu svojich predstáv o tom, ako sa má v danej veci rozhodnúť. Táto zásada má zaručiť, aby pomocou neustáleho vzdelávania voličov a ich verejnej diskusie (nezanedbateľnú úlohu v tomto prípade budú asi hrať média a ich nezávislosť) boli rozhodnutia prijímané členmi čo najkvalifikovanejšie a tým pádom najlepšie. Týmto opatrením sa dá bojovať proti odporcom demokracie a zástancov meritokracie, medzi ktorými Dahl identifikoval napríklad aj Johna Stuarta Milla, žiadajúceho volebné právo pre všetkých občanov – ktorí sú kvalifikovaní prijímať zodpovedné rozhodnutia (str. 119). Ak je okrem prvých dvoch aj toto kritérium C3 splnené, tzn. platí prvých päť predpokladov A1-A5, hovorí Dahl o plnej procedurálnej demokracii vzhľadom na agendu a vzťah k demos-u (Full procedural democracy with respect to an agenda and in relation to a demos, str. 113, 124). Z toho však vyplýva dve možností obmedzení –agenda môže byť stanovená príliš úzko, alebo demos limitovaný istým spôsobom na elitný klub. Pri hľadaní plnohodnotnej procedurálnej demokracie nám preto chýbajú ďalšie predpoklady a kritériá, ktoré Dahl uvádza od strany 113.

Štvrté kritérium nazýva Dahl konečnou kontrolou agendy demosom (C4) a vychádza priamo z predpokladu A.5.1. Podľa neho musí demos mať exkluzívne právo rozhodovať o tom, ktoré záležitosti sa majú rozhodovať prostriedkami procedurálnej demokracie a o ktorých môžu rozhodovať iné orgány a inštitúcie na základe iných mechanizmov (napríklad pri nedostatočnej kvalifikácii demosu, ktorú sám demos prizná, delegovanie (delegation, nie prevod-alienation) rozhodovacích právomocí súdom, pokiaľ spoločenstvo tvorí štát a demos je tvorený parlamentom). Pri splnení aj tohto štvrtého kritéria hovoríme v prípade Dahlovej teórie o plnej procedurálnej demokracii vo vzťahu k demosu (str. 114, 124).

Piate kritérium C5 sa týka problému zahrnutia/zapojenia (inclusiveness). Na vyriešenie problému, kto môže byť z rozhodovania vylúčený bez toho, aby boli narušené princípy procedurálnej demokracie, navrhuje autor veľmi prehľadnú schému (str. 123). Všeobecne by pri určovaní členstva v demose mal byť podľa Dahla aplikovaný už hore spomínaný kategorický princíp, tzn. všetci, na ktorých sa rozhodnutia vzťahujú, by mali mať právo tieto rozhodnutia vytvárať. Výnimky z tohto pravidlá pre niektorých členov sú opodstatnené, iba keď prejdú úspešne troma testmi.

Prvým testom (str. 121) je otázka, či je každý člen demosu skutočne viac kvalifikovaný ako vylučovaný člen M. Pokiaľ nie, je potrebné M zahrnúť ako člena demosu, alebo vyradiť členov demosu, ktorí sú ešte menej kvalifikovaní. Pokiaľ áno, prichádza otázka číslo 2, t.j. „Je úsudok demosu ohľadne dobra pre vylučovaného člena M dokázateľne nadradený samotnému úsudku M?“ (str. 122). Pokiaľ tomu tak nie je, je potrebné M znova zahrnúť do demosu, pokiaľ znie aj odpoveď na túto otázku áno, je na rade test č. 3. Pokiaľ aj odpoveď na otázku, či v prípade vylúčenia M bude demos dbať na jeho dobro, je kladná, nič už podľa Dahla nebráni tomu, aby bol vylučovaný člen M vylúčený z demosu a neboli pri tom porušené základné princípy plnohodnotnej procedurálnej demokracie.

Na predchádzajúcich riadkoch sme teda videli, ako jeden z najvýznamnejších teoretikov demokracie minulého storočia stanovil predpoklady a kritériá, na základe ktorých môžeme identifikovať rôzne stupne, podľa ktorých sa v tom či inom ľudskom spoločenstve vládne podľa procedúr demokracie. Dôležitým aspektom tejto teórie je fakt, že ide o kritériá, ktoré aj keď sa možno nedajú úplne kvantifikovať, vzájomným porovnávaním možno viac či menej presne určiť, ktorá krajina či ktorá alternatíva spĺňa dané kritérium viac či menej. Navyše dané kritériá vychádzajú priamo z jednotlivých predpokladov, preto pokiaľ by sme nesúhlasili s niektorým z Dahlom menovaných piatich kritérií procedurálnej demokracie, musíme logicky nesúhlasiť aj s jednoducho staveným predpokladom a naopak, a tým identifikovať jasnejšie zdroje našich výhrad.

Pravdaže, daná stať sa len veľmi stručne, ale o to jasnejšie venuje jednému z problémov súčasného politického myslenia. Na jasne stanovené kritériá procedurálnej demokracie naväzuje veľké množstvo problémov, ktoré sa už tak jasne stanoviť nedajú a s takým širokým konsenzom sa nestretávajú. Napríklad je to oblasť problémov spojených s prevodom danej teórie do praxe moderného štátu 21. storočia so zastupiteľskou demokraciou, ktorej sa autor venuje na iných miestach (napr. Dahl, Robert: O demokracii. Průvodce pro občany. Portál, Praha 2001).

Martin Oravec


Celý článek | Autor: Martin Oravec | Počet komentářů: 57 | Přidat komentář | Informační e-mailVytisknout článek

kulatý roh  Anketakulatý roh
Čo je podľa vás dôvodom negatívneho postoja mnohých Európanov voči Spojeným štátom Americkým?

Neznalosť americkej kultúry
6472 (6472 hl.)
Rozdiel v bohatstve
3602 (3602 hl.)
Americká zahraničná politika
5509 (5509 hl.)
Iný dôvod (napr. história)
3526 (3526 hl.)
Neexistuje racionálny dôvod
3979 (3979 hl.)

Celkem hlasovalo: 23088
  (Starší ankety)


kulatý roh  Novinkykulatý roh
18.03.2007: Diskusie k článkom na cpssu.org
Po dlhšom čase opäť umožňujeme našim čitateľom diskutovať o článkoch na cpssu.org. Bohužiaľ staršie komentáre boli odstránené v rámci technického riešenia odstránenia tzv. spamu z našich diskusií. Upozorňujeme tiež prispievateľov, že maximálna dĺžka komentára je 10 000 znakov.

19.12.2006: PF 2007
Redakcia cpssu.org praje všetkým čitateľom príjemné prežitie vianočných sviatkov a veľa úspechov v novom roku 2007.

Zhrnutie roku 2006 si môžete prečítať v komentári Petra Justa.

31.10.2006: Projekt Ekonomie pro politology pokračuje
V akademickom roku 2006/2007 pokračujeme s projektom CPSSU Ekonomie pro politology, ktorý je zameraný na prakticky orientovanú výuku ekonómie pre študentov politólogie, mezinárodnych vzťahov a príbuzných oborov. Viac informácií nájdete v článku Ekonomie pro politology.

Od 14. 12. 2006 sledujeme návštevnosť cpssu.org:

Táto stránka bola vytvorená prostredníctvom redakčného systému phpRS.
Grafickú podobu pripravil Pavol Minárik