www.cpssu.org
Dnešní datum: 23. 11. 2017   Czech-Slovak Political Science Students' Union  
kulatý roh  Hlavní menukulatý roh
Hlavní stránka

Analýzy a komentáře

Osobnosti
Politické ideologie
Volby a strany
Volby v ČR a SR

Archiv článků

E-knihovna
Linky
Satira


kulatý roh  CPSSUkulatý roh
AKTUALITY
Co je CPSSU?
Kdo je kdo v CPSSU
Kontakty

Archiv akcí
Soustředění CPSSU
CPSSU v médiích

Partneři CPSSU
Dokumenty CPSSU
Akademické spolky
Historie CPSSU

Česko a Slovensko

* Koalície a politické strany na Slovensku v parlamentných voľbách v roku 1998

Vydáno dne 22. 02. 2003 (9134 přečtení)

Parlamentné voľby na Slovensku v roku 1998 dostali meno prelomové . Do akej miery sa udalosti na politickej scéne pred rokom 1998 dotkli straníckeho systému? Aké boli z dlhodobého hľadiska zmeny, ktoré spôsobil volebný zákon prijatý iba niekoľko mesiacov pred samotnými voľbami? V tejto štúdii by sme chceli objasniť niektoré aspekty týkajúce sa týchto zmien v slovenskom straníckom systéme.

Celý článok Branislava Pavloviča o politickej scéne na Slovensku v roku 1998 (vrátane poznámkového aparátu) si môžete stiahnuť z našej E-knihovny

Parlamentné voľby, ktoré sa odohrali na Slovensku v roku 1998 mali pre jeho vývoj zásadný význam. Došlo k zmenám tak vo vnútropolitickej oblasti ako aj zahraničnopoltickej oblasti. Slovensko v druhej menovanej oblasti nielen že podniklo vyrazné prointegračné kroky, ale aj samotné zahraničie ho začalo vnímať inou optikou. Čo však viedlo k týmto zmenám, malo svoje korene vo vnútornom vývoji politickej scény prinajmenšom už od roku 1996.

Parlamentné voľby na Slovensku v roku 1998 treba vnímať v širšom kontexte. Subjekty, ktoré sa nakoniec uchádzali o hlasy voličov, prešli v predvolebnom období zásadnými zmenami. Politické strany na Slovensku sa stali zásadnými aktérmi boja medzi demokratickými a autoritariánskymi segmentami v spoločnosti. Tento boj v rozhodujúcej miere ovplyvnil štiepenie straníckeho systému na blok demokratický a nacionálne-populistický. Prirodzene, politické strany sa rozložili aj na pravo-ľavom spektre, toto základné štiepenie je však značne zdeformované. Proces konsolidácie straníckeho systému bol v rokoch 1995 až 1998 dominantne ovplyvnený úsilím vtedajšej vládnej koalície HZDS-ZRS-SNS, najmä jej najsilnejšieho subjektu HZDS (Hnutie za demokratické Slovensko), zachovať a následne reprodukovať vlastné mocenské postavenie aj za cenu porušovania demokratických pravidiel tvoriacich podstatu demokratického režimu.

Tomuto cieľu bola podriadená politická prax za celé obdobie 1994-1998 a aj samotné voľby 1998. Pristúpilo sa k takým krokom ako boli legislatívne zmeny umožňujúce koncentráciu politickej moci v rukách vlády a zmeny silne diskriminujúce strany pôsobiace v opozícií. Spomínané kroky mali silný dopad na stranícky systém formujúci sa pred voľbami. Prejavili sa konvergentné tendencie medzi stranami obhajujúcimi demokratické pravidlá politického režimu napriek ich programovej a ideologickej vzdialenosti. Ideologické kritériá ustúpili snahám o zachovanie demokratických inštitúcií. Druhým zásadným faktorom determinujúcim stranícky systém pred a po voľbách 1998 je po snahe o zachovanie demokracie, príprava a uskutočnenie účelovej zmeny volebného systému.

1.Koaličné stratégie a politické strany
Stratégie strán v opozícií boli formované spočiatku prirodzenou programovou blízkosťou. V druhej polovici obdobia vlády HZDS-SNS-ZRS sa ale v tomto smere dominantnou stala mocenská politika vládnych strán. V polovici volebného obdobia vytvorili tri opozičné strany KDH (Kresťanskodemokratické hnutie), DS (Demokratická strana) a DÚ (Demoktratická únia) Modrú koalíciu. Jej cieľom bolo postupné pretransformovanie sa na volebnú stranu. Hlavným spojivom sa stala programová blízkosť strán, pretože sa jednalo o pravocentristický blok. Aj keď spočiatku sa k sebe najviac približovali KDH a DS, DÚ sa orientovala na ľavicové SDSS (Sociálnodemokratická strana Slovenska) a SZS (Strana zelených na Slovensku). K zmene konfigurácie straníckeho systému došlo v roku 1997, kedy sa tzv. katalizátorom zmien v opozičnom bloku stala voľba prezidenta. V súvisloti s petičnou akciou vyhlásenou všetkými opozičnými stranami okrem SDĽ (Strana demokratickej ľavice) a SZS vznikla medzistranícka iniciatíva Spoločná akcia za referendum. Po jeho zmarení zavládlo medzi všetkými účastníkmi tejto akcie presvedčenie o nutnosti hlbšej spolupráce a zblíženia. V júli 1997 vznikla SDK. Za svoje ciele vo voľbách si určila elimináciu prepadu hlasov troch menších strán (DU, SDSS, SZS) a stratu dominancie HZDS.

Takto vzniknutý politický subjekt sa stal jasným konkurentom pre HZDS. Preto HZDS muselo zmeniť svoju predvolebnú stratégiu ak chcelo sledovať svoj základný cieľ – sebareprodukciu. Zameralo sa na snahu obmedziť účasť SDK a SMK (Strana maďarskej koalície) vo voľbách legislatívnymi zmenami. Tieto kroky mali tzv. reduktívny účinok na stranícky systém, pretože sa značne skomplikovala účasť malých strán vo voľbách. K zlučovaniu došlo na oboch stranách. K vládnemu HZDS sa pričlenila napr. Nová agrárna strana a Strana podnikateľov a k SNS sa pričlenila Kresťanskosociálna únia a Slovenská zelená alternatíva.

Strany opozície pristúpili k ešte väčšiemu prehĺbeniu vzájomnej integrácie po tom, čo HZDS zmenilo volebné pravidlá pre účasť koalícií vo voľbách. Strany pôvodnej Maďarskej koalície (MK) zvolili cestu postupného splynutia do jednej politickej strany pod menom SMK. Takémuto postupu nahrávala etnická príbuznosť, programová blízkosť a dlhodobá spolupráca MKDH, MOS a Spolužitia. Ideové špecifiká strán sa odrazili vo vnútornej štruktúre SMK. Existujú tu dve platformy: jedna kresťansko-konzervatívno-ľudová, a druhá občiansko-liberálna. SMK vystupuje navonok ako jednotný subjekt a pevnou voličskou základňou a vnútornou štruktúrou.

Strany SDK sa nezlúčili. Dohodli sa na vytvorení tzv. volebnej strany. Na jej kandidátnej listine kandidovali členovia KDH, DS, DÚ, SDSS, a SZS v pomernom zastúpení podľa aktuálnych preferencií. Tieto strany nepristúpili k zlúčeniu, pretože by to znamenalo stratu ich identity, a naviac všetky strany boli zastúpené v rôznych medzinárodných politických subjektoch. Zlúčenie navzájom by znamenalo teda aj stratu členstva v týchto medzinárodných stranách. Vo voľbách do parlamentu 1998 teda nekandidovali jednotlivé strany SDK, vytvorili len päť platforiem v SDK. Avšak jej 150 kandidátov na poslancov muselo opustiť materské strany.

SDK je subjektom, ktorého jednotnosť je najproblematickejšia. Prvé ťažkosti sa prejavili hneď po sformovaní vlády, kde iné strany koalície SDK-SMK-SDĽ-SOP sa snažili posilniť svoje pozície na úkor SDK. Vo vnútri koalície vznikali súperiace aliancie: sociálnoekonomického charakteru – „ľavicový blok“ (SDĽ-SOP) verzus „pravicový blok“ (SDK-SMK); v otázkach uplatnenia menšinových práv – „slovenská“ časť vládnej koalície (SDK-SOP-SDĽ) verzus „maďarská“ časť (SMK); v otázkach vnútrokoaličnej spolupráce – „loajálna“ časť koalície uprednostňujúca stabilitu vlády (SDK-SMK-SOP) verzus „vnútorná opozícia“, žiadajúca zmeny v zložení vlády (SDĽ) apod.

HZDS, najsilnejší subjekt z politických strán, má od svojho vzniku nejasné ideové a programové smerovanie. Zatiaľ čo SDK a SMK boli jasne sformované subjekty so širokým priestorom na koaličné vyjednávanie, HZDS si spôsobom vlády v rokoch 1994-1998 vytvorilo veľa odporcov, a tak sa fakticky dostalo do izolácie. Jeden z partnerov HZDS Združenie robotníkov slovenska (ZRS) sa do parlamentu v roku 1998 nedostal a ostatné subjekty s ním neboli ochotné rokovať o vytvorení vlády. HZDS sa vyprofilovalo ako subjekt s pevnou straníckou organizáciou a veľkou straníckou disciplínou. Táto je do veľkej miery zapríčinená viacnásobným vylúčením nekonformných členov zo strany a zbavením ich mandátu v parlamente. Súčasné HZDS prešlo v roku 2000 transformáciou. Táto však nebola takého širokého charakteru ako to bolo vopred deklarované. HZDS sa pretransformovalo na stranu „ľudového typu“.

Medzi ďalšie subjekty podieľajúce sa na súčasnej vládnej koalícii patrí SDĽ. Jedná sa o stranu, ktorá má stabilnú voličskú základňu a silnú a dobre organizovanú vnútrostranícku štrkutúru. Je to preto aktér, ktorého je do veľkej miery možné považovať za unitárneho, podobne ako HZDS.

Posledným subjektom je Strana občianskeho porozumenia (SOP). Je to strana bez politických tradícií a stabilnej podpory. Býva označovaná za stranu jedného muža a so sociálnedemokratickou orientáciou.

Do parlamentu sa dostala aj Slovenská národná strana (SNS). Je to strana s politickými tradíciami, stabilným elektorátom a vnútornou štruktúrou. Súčasný vývoj v strane však ukázal mieru antagonizmu dvoch neoficiálnych platforiem v strane: jedna konzervatívna a druhá liberálna. Rozpory v stane vyústili až do odčlenenia konzervatívnej platformy a sformovaniu tzv. Pravej SNS.

K doplneniu obrazu o charaktere jednotlivých politických strán je vhodné spomenúť aj otázku členstva a organizačnej štruktúry. Okrem strán SDK, KDH a DÚ každá strana požadovala splnenie podmienky nečlenstva v inej strane. Pričom KDH povoľovalo dvojité členstvo v kresťanskodemokratickej platforme SDK všetkým členom s výnimkou významných funkcionárov strany. DÚ povolilo dočasne dvojité členstvo v DÚ a SDK. SDK túto otázku neupravuje vôbec. Čo sa organizačnej štruktúry týka bolo SDK opäť ojedinelým prípadom. Ako jediné malo vytvorenú nehierarchickú štruktúru len s ústrednými orgánmy.

Na záver tejto kapitoly len dodávame, že v organizačných štruktúrach slovenských politických strán dominujú na jednej strane exekutívne orgány nad konštitutívnymi, a na strane druhej, predstavitelia vlády a parlamentu nad ostatnými funkcionármi.

2 Výsledky parlamentných volieb 1998
Do parlamentu sa dostalo 6 politických strán: HZDS so 43 mandátmi, SDK so 42 mandátmi, SDĽ s 23 mandátmi, SMK s 15 mandátmi, SNS s 14 mandátmi a SOP s 13 mandátmi.

Pri štúdiu vzniku koalícií sa politológia vyhýba historickému determinizmu len ťažko. Pokúsme sa však napriek tomu bližšie poodhaliť predpoklady a podmienky vedúce k vzniku takej koalície ako vznikla. Na úvod je vhodné konštatovať, že tzv. volebné koalície sa Slovensku vďaka deformáciám volebných pravidiel ani nemohli vytvoriť. Strany oficiálne kandidovali samostatne, ale od začiatku deklarovali úmysel spojiť sa s ostatnými stranami z opozície pre vytlačenie HZDS z vlády. Tento cieľ sa nakoniec podarilo zrealizovať.

Koalíciu by podľa von Neumana a Morgernsterna sformovali len potrebné strany. Teda možností by bolo veľké množstvo. Dvoj člennú koalíciu by vytvorili len SDK a HZDS. Všetky ostatné koalície by boli troj a viac členné. Podľa Rikera by vznikli len koalície s najmenším možným počtom kresiel v parlamente. Do úvahy prichádza teda len koalícia SDK-SDĽ-SOP, ktoré majú spolu 78 kresiel. Podľa Leisersona by koalíciu vytvoril najmenší možný počet strán. V jeho prípade by to bola znovu koalícia SDK-HZDS. A nakoniec podľa Axelroda sa na koalícií podieľajú strany programovo blízke. Napriek tomu, že je problematické jednoznačne zaradiť niektoré strany (napr. SDK) na pravo-ľavej škále, do úvahy by tak pripadala koalícia SDK-SDĽ-SOP, teda široká koalícia zahrňujúca nepriamo aj strany ako KDH a DS, ktoré jednoznačne patria k pravici. Na spomínaných programových koalíciách by sa nemohla zúčastniť SNS, pretože sa v zahraničnopolitickej oblasti neorientovala na euroatlantickú spoluprácu ako je tomu v prípade ostatných strán.

Ako nám ukazujú predošlé riadky v ani jednom prípade sme sa nedostali ku koalícií SDK-SDĽ-SMK-SOP. Vo svojej podstate je to koalícia, ako už bolo spomenuté vyššie, veľmi širokospektrálna (obsahuje strany ako SDĽ a SMK, ktoré stoja v mnohých otázkach proti sebe, a taktiež KDH, programovo vzdialenej k SDĽ). Teda je jasne vydieť akú silnú prevahu na formovaní koalície mali faktory ako snaha o zachovanie demokracie a zmena volebného systému, nad programovými východiskami strán súčasnej koalície. Naviac strany zúčastňujúce sa koaličných rokovaní si boli vedomé toho, že je nutné aby mali ústavnú väčšinu, teda 90 kresiel, pretože už vo volebnej kampani sa hovorilo o zmenách ústavy a iných zásadných krokoch vyžadujúcich trojpätinovú väčšinu.

Už prvé mesiace existencie takejto vlády ukázali, že je veľmi krehká a labilná. Naviac, nenahrávala jej ani situácia spojená so stavom krajiny, ktorú prebrala po vláde HZDS-SNS-ZRS. Bola nútená prijať opatrenia zásadného charakteru, s veľkými sociálnoekonomickými dopadmi, čo do značnej miery oslabilo jej popularitu a voličskú podporu. Nestabilita sa prejavila aj vo vnútri samotnej SDK, kde sa na povrch dostali otázky existencie piatich pôvodných strán, a tak prispeli ešte viac ku komplikáciám stojacimi pred vládnymi stranami. Problematika stability a fungovania vlády vzniknutej po voľbách 1998 by však vyžadovala spracovanie samostatnej práce.

Záver
V predkladanej práci sme sa pokúsili pozrieť na dianie na slovenskej politickej scéne pred a bezprostredne po parlamentných voľbách v roku 1998. Na základe teoretických východísk, ktorými bola tak teória hier ako aj teória koalícií sme konštatovali, že unitárnosť politických strán je veľmi diskutabilná a závislá od momentu pozorovania.

Slovenské politické strany takto vo všeobecnosti nie je možné označiť za unitárne alebo nie. Je medzi nimi veľa odlišností odrážajúcich predošlý vývoj. Udalosti na slovenskej politickej scéne medzičasom pokročili ďalej, a sme dnes svedkami prítomnosti ďalších subjektov, ktoré vznikli buď odčlenením z už existujúcich strán – ako tomu je v prípade OKS, ktoré sa oddelilo z DS, alebo aj strán Smer, PSNS, SDKÚ, SDA; alebo vznikom z masmediálneho prostredia – ako je tomu v prípade strany ANO (Aliancia nového občana).

Každá z uvedených nových strán sa snaží etablovať a získať čo najviac voličov na úkor iných strán. Preto je dnes mimoriadne obtiažne predpovedať aké formácie sa k voľbám v roku 2002 dostavia a aké koalície vzniknú. Na jednej strane sa ozývajú hlasy volajúce po rovnakých krokoch ako pred voľbami 1998 – teda po ad hoc vylúčení HZDS z budúcej vlády, na strane druhej sú tu hlasy volajúce po zmene predvolebnej taktiky a smerujúce skôr k pravoľavému usporiadaniu strán.

Veľa indícií však nasvedčuje tomu, že parlamentné voľby 2002 na Slovensku budú opäť vedené v duchu negatívneho sebadefinovania sa politických strán ako tomu bolo v roku 1998. Očakávané zmeny nenastali ani vo volebnom systéme. Naviac prítomnosť množstva nových menších strán znovu poukazuje na nevyhnutnosť ich predvolebnej spolupráce. 5% volebná klauzula môže väčšinu týchto strán v prípade ich samostatného postupu vo voľbách ponechať mimo parlament. A nakoniec zdá sa, že volebná účasť a preferencie prvovoličov budú zohrávať aj v týchto voľbách kľúčovú úlohu. Skúsenosti ukazujú, že skôr vysoká účasť vo voľbách je pre strany súčasnej vládnej koalície rozhodujúca. A naopak pri nižšej účasti sa dá predpokladať väčšia výsledná pomerná podpora pre strany súčasnej opozície. Toto tvrdenie do určitej miery dokumentujú výsledky volieb z decembra 2001.

Sú tu však aj isté rozdiely. Za všetky spomeňme aspoň tri. Po prvé, do predvolebného boja nepriamo vstúpilo aj zahraničie. Veľmi jasne sa ozvali hlasy o možných dôsledkoch účasti HZDS v budúcej vládnej koalícii pre integračné ambície Slovenska. Kontext a hodnotenie tohto kroku ponecháme mimo našu pozornosť. Po druhé, na pravici aj na ľavici došlo k významným zmenám a preskupovaniu. Nie len, že vznikli na oboch póloch nové strany, ale objavili sa aj tendencie k integrácii jednotlivých pólov. Zatiaľ čo na pravo by takúto integrovanú koalíciu predstavovali strany SDKÚ, KDH, DS, ANO a SMK, na ľavej strane spektra sa objavili hlasy volajúce po spoločnom postupe SDĽ, SDSS a SOP. Po tom však ako bol na čelo SDĽ zvolený nový predseda, došlo v tejto strane k rozkolu a vznikol nový subjekt SDA. Je preto nepravdepodobné, že by za súčasného stavu došlo k integrácii celej ľavice. Alarmujúce sú ľavicové volebné preferencie nachádzajúce sa v útlme. Po tretie, HZDS najprv v deklaratórnej rovine a neskôr aj pri hlasovaniach v parlamente zmenilo svoju zahraničnopolitickú orientáciu prointegračným smerom. Teda sa programovo priblížilo v tejto otázke k väčšine strán v parlamente. To mu dáva do rúk argument proti jeho opätovnému ad hoc vylúčeniu z budúcej vládnej koalície.

Na záver uvádzame posledné konštatovanie. Ako ukazuje relatívne krátka história demokratickej existencie Slovenska, nové politické strany majú u slovenských voličov úspech. Dá sa preto predpokladať, že strany ako napríklad ANO, SDA, SDKÚ a SMER prekročia 5% klauzulu pre vstup do parlamentu. Tieto strany môžu získať predovšetkým hlasy sklamaných voličov voliacich v roku 1994 a 1998 jeden z dvoch súperiacich táborov. Ostatne tento jav vzniku a následne popularity nových politických strán na politickej scéne nie je v strednej Európe ojedinelý, naopak. Spomeňme len príklad Poľska, kde sa do súčasného parlamentu okrem víťaznej ľavice dostala aj populistická strana Sebaobrana a fragmentovaná poľská pravica prepadla. Vynára sa tu automaticky otázka. Nie je tento vývoj u našich severných susedov varovaním pre slovenskú pravicu? Možná podobnosť je tu prinajmenšom pozoruhodná.

Do akej podoby sa vykryštalizujú uvedené zmeny a aké nové udalosti ovplyvnia priebeh parlamentných volieb 2002 ukáže už skorá budúcnosť.

Branislav Pavlovič


Celý článek | Autor: redakce | Počet komentářů: 19 | Přidat komentář | Informační e-mailVytisknout článek

kulatý roh  Anketakulatý roh
Čo je podľa vás dôvodom negatívneho postoja mnohých Európanov voči Spojeným štátom Americkým?

Neznalosť americkej kultúry
6873 (6873 hl.)
Rozdiel v bohatstve
3785 (3785 hl.)
Americká zahraničná politika
5672 (5672 hl.)
Iný dôvod (napr. história)
3650 (3650 hl.)
Neexistuje racionálny dôvod
4126 (4126 hl.)

Celkem hlasovalo: 24106
  (Starší ankety)


kulatý roh  Novinkykulatý roh
18.03.2007: Diskusie k článkom na cpssu.org
Po dlhšom čase opäť umožňujeme našim čitateľom diskutovať o článkoch na cpssu.org. Bohužiaľ staršie komentáre boli odstránené v rámci technického riešenia odstránenia tzv. spamu z našich diskusií. Upozorňujeme tiež prispievateľov, že maximálna dĺžka komentára je 10 000 znakov.

19.12.2006: PF 2007
Redakcia cpssu.org praje všetkým čitateľom príjemné prežitie vianočných sviatkov a veľa úspechov v novom roku 2007.

Zhrnutie roku 2006 si môžete prečítať v komentári Petra Justa.

31.10.2006: Projekt Ekonomie pro politology pokračuje
V akademickom roku 2006/2007 pokračujeme s projektom CPSSU Ekonomie pro politology, ktorý je zameraný na prakticky orientovanú výuku ekonómie pre študentov politólogie, mezinárodnych vzťahov a príbuzných oborov. Viac informácií nájdete v článku Ekonomie pro politology.

Od 14. 12. 2006 sledujeme návštevnosť cpssu.org:

Táto stránka bola vytvorená prostredníctvom redakčného systému phpRS.
Grafickú podobu pripravil Pavol Minárik