www.cpssu.org
Dnešní datum: 23. 09. 2017   Czech-Slovak Political Science Students' Union  
kulatý roh  Hlavní menukulatý roh
Hlavní stránka

Analýzy a komentáře

Osobnosti
Politické ideologie
Volby a strany
Volby v ČR a SR

Archiv článků

E-knihovna
Linky
Satira


kulatý roh  CPSSUkulatý roh
AKTUALITY
Co je CPSSU?
Kdo je kdo v CPSSU
Kontakty

Archiv akcí
Soustředění CPSSU
CPSSU v médiích

Partneři CPSSU
Dokumenty CPSSU
Akademické spolky
Historie CPSSU

Politické ideologie

* Čo je konzervativizmus?

Vydáno dne 15. 02. 2003 (5733 přečtení)

Ako usporiadať politické inštitúcie v štáte tak, aby zlí a neschopí vladári nemohli spôsobiť príliš mnoho škody?
Recenzia: Roger Scruton: Čo je konzervativizmus? IN: Konzervatívne pohľady jeseň – zima 2000

Britský konzervatívny filozof Roger Scruton vo svojej eseji uverejnenej v 1991 ako úvod ku knihe konzervatívnych esejí z pozície nezainteresovaného narátora vysvetľuje konzervatívny pohľad na spoločnosť. Svoj diškurz rozdeľuje do dvanástich tematických oblastí.

Svoju reflexiu začína krátkym exkurzom do histórie konzervativizmu až k jeho prameňom. Poukazuje na zdanlivý rozpor medzi pohľadom konzervatívca, ktorý považuje za „najväčší blud... nazerať na politiku ako na vec presvedčenia“ pritom však Scruton poukazuje na skutočnosť, že v „inom zmysle je konzervativizmus určitý systém viery,“ ktorý sa svojou teóriou a praxou vyhraňuje voči socialistickej a liberálnej politike. Poukazuje na to, že konzervatívec namiesto aby hľadal v spoločenských a politických zmenách riešenie problémov, ktoré nemožno vyriešiť, sa sústredí na udržiavanie štátu a alternatívu k socializmu hľadá v konkrétnej realite spoločenského života. Poukazuje na nutnosť sémantickej očisty vzhľadom na jeho kontamináciu zastaranými teóriami a horúčkovitými ideológiami, ktoré z nich vyrastajú, túto skutočnosť ilustruje na nevhodnom používaní slov „socializmus“ a „kapitalizmus“ ako vzájomných protikladov. Upozorňuje na skutočnosť, že „spoločenské zvyky, politické inštitúcie ani ekonomické aktivity nie sú nevyhnutne súčasťou jediného systému, ani sa nevyvíjajú v zhode s nejakou známou kauzálnou súvislosťou.“

V sekcii venovanej trhu Scruton podáva výklad kolektívneho vedomia v podmienkach slobodného tržného prostredia. Poukazuje na váhu spoločenského správania na základe komplexnej informácie obsiahnutej v cene zmieňaného predmetu a uvádza tri predstavy o kolektívnom vedomí – poznanie, ktoré je praktické, nevyslovené a spoločneské a je zároveň predpokladom dynamického uvažovania; jedným dychom dodáva, že toto uvažovanie je vo „veľkej spoločnosti“ Adama Smitha nielen prevládajúce ale priamo základné. Upozorňuje na riziko narušenia podmienok, ktoré podľa neho spôsobia narušenie spoločenského poriadku a tým sa individuálny záujem dostane do rozporu z individuálnymi záujmami ostatných a z ochrannej neviditeľnej ruky sa stane ruka „škrtiča.“

V časti venovanej Tradícii upozorňuje na omyl liberálnej teórie trhu, ktorý dáva do paralely s omylom marxizmu: teda, predpoklad, že ekonomické štruktúry sú nadriadené inštitúciám a politický systém závisí iba od ekonomiky. Poukazuje na demokratický proces, ktorého jednou zo súčastí je aj slobodný trh a na jeho schopnosť obnoviť zvykový poriadok a trvalé inštitúcie. Pripúšťa, že aj keď slobodný trh nie je schopný dotiahnuť mnoho záležitostí aj napriek tomu je to „výraz nesmiernej spoločenskej sily – sily ľudskej zhody – ktorá dokáže inštitúcie nielen ničiť, ale ich aj vytvárať.“ A práve preto je menej zhubná ako plány socialistov. Ako nosnú myšlienku tejto časti Scruton predkladá tvrdenia, ktoré sú pre neho definíciou tradičného poriadku:
i. platónske tvrdenie o tom, že spoločnosť je viac než suma jednotlivcov, ktorí ju vytvárajú
ii. spoločenská spolupráca
iii. poznávanie spoločnosti jednotlivcom
iv. „nevyslovené pochopenie“ spoločenských foriem
v. pochopenie čo jednotlivec robí keď vstupuje do spoločenských vzťahov
Za zvláštnosť konzervatívnej teórie považuje skutočnosť, že sa vzťahy v spoločnosti nesnaží pochopiť zvonka, ale z vnútra, z pohľadu ich vlastnej existencie a zmyslu.

V odstavci venovanom spoločenskému jednotlivcovi Scruton postuluje hlavný rozpor medzi konzervatívnym a liberálnym postojom. Poukazuje na skutočnosť, že aj ak sú liberáli a konzervatívci schopný na určitej vysoko filozofickej úrovni spolu nažívať v oblasti každodennej politiky je medzi nimi rozpor. Kým sa liberáli snažia oslobodiť jednotlivca spod autority, konzervatívci sa snažia ochrániť autoritu pred individuálnou vzburou. Bez autority totiž podľa Scrutona neexistuje vôľa ale len chcenie; neexistuje jednotlivec, ale stádovitý konformizmus. Existuje iba honba za alternatívami namiesto slobody.

Ďalšie dve subkapitoly Vernosť a Partnerstvo sú venované problému občianskej spoločnosti, jej definícii a ukotveniu v systéme. Scruton považuje občiansku spoločnosť, závislú v prvom rade od rodiny, za súhrn slobodných združení. Avšak súhlas vytvárajúci legitímnu vládu vzniká z vernosti. Túto vernosť definuje podľa Burkeho partnerstvom istého druhu, ktoré presahuje živých aj mŕtvych. Pridáva ešte Oakeshottovú formuláciu, podľa ktorej občianska spoločnosť neexistuje „pre niečo“ a tí čo k nej patria neočakávajú nejaký zvláštny prospech vyplývajúci zo samotného členstva. Občianska spoločnosť neexistuje preto, aby uspokojovala ľudské potreby. Ďalším Burkeho tvrdením je, že „politický systém je vždy ohrozovaný nadšením a pokusmi prostredníctvom inštitúcií uskutočniť ciele a ideály univerzálneho programu.“ Avšak takto sa narúša rovnováha medzi štátom a občianskou spoločnosťou a politika sa vydáva na cestu k totalitnej moci.

V odstavci Autorita a osobnosť Scruton pomenúva kolektívnu osobu a potrebu existencie štátu v pojmoch ako sú: „rozum, voľba, cit, zodpovednosť, právo, povinnosť a osobnosť.“ V prípade, že táto koncepcia kolektívnej osobnosti neexistuje a spoločenskému svetu chýbajú tieto charakteristiky autorita nemôže byť vnútornou súčasťou sveta a je len „poletujúcou spomienkou, ktorú nevieme pomenovať.“

Štát je podľa Scrutona potrebný na zabezpečenie zákona, obrany a základného sociálneho zabezpečenia. Štát má mať dostatok moci na odzbrojenie akejkoľvek skupiny, ktorá sa stavia proti nemu a dostatok autority aby bol jeho postup akceptovaný. Za omnoho dôležitejšie než demokratické voľby považuje kontinuitu autorít a inštitúcií, postuluje pojem ústavy ktorý však nie je totožný z písaným dokumentom ale je to, to čo nie je „vytvorené ale len dané.“ Poukazuje na skutočnosť, že kusy papiera „sú masky, ktoré si nasadzuje tyranská moc.“ V záujme udržania potrebnej vnútornej kohézie a zároveň obmedzenia moci je potrebné vládu obmedziť. Ako určité riešenie ponúka metódu doporučenú Lockom a Montesquieom – rozdelenie, alebo oddelenie moci, pričom za najdôležitejšie považuje nezávislosť súdov. Súdy sú podľa Scrutona spoľahlivou bariérou medzi suverénom a poddaným. Je potrebné aby súdy mali všetku nezávislosť aby občana mohli chrániť pred zásahom vlády a zároveň a by štát bol v rámci zákona rovný občanovi, čo rozvíja aj v nasledujúcej časti traktátu a v časti Osobná vláda, kde je zdôraznená potreba osobného štátu, ktorý je nielen rovný zo svojimi občanmi ale zároveň nie je prostriedkom pre dosiahnutie určitého cieľu. V rámci posledných podkapitol Scruton načrtá problémy nerovnosti, spravodlivosti, rodiny, a hierarchie. Dôraz prikladá na ukotvenie jedinca v spoločnosti pre dosiahnutie jeho slobody. Vyslobodenie jedinca z – podľa liberálov – storočného útlaku je stratou slobody, pretože znamená nevyhnutnú stratu spoločenského poriadku, z ktorého sloboda žije.

Vo svojom úvodníku k zbierke konzervatívnych textov podáva Scruton komplexný a zároveň stručný úvod do konzervatívneho prístupu. Jeho úvodník je vynikajúcim príspevkom pre súčasného občana zaujatého štúdiom rozdielu medzi liberálnym, socialistickým a konzervatívnym prístupom.

Celý článek | Autor: Andrej Nosko | Počet komentářů: 31130 | Přidat komentář | Informační e-mailVytisknout článek

kulatý roh  Anketakulatý roh
Čo je podľa vás dôvodom negatívneho postoja mnohých Európanov voči Spojeným štátom Americkým?

Neznalosť americkej kultúry
6779 (6779 hl.)
Rozdiel v bohatstve
3730 (3730 hl.)
Americká zahraničná politika
5626 (5626 hl.)
Iný dôvod (napr. história)
3622 (3622 hl.)
Neexistuje racionálny dôvod
4078 (4078 hl.)

Celkem hlasovalo: 23835
  (Starší ankety)


kulatý roh  Novinkykulatý roh
18.03.2007: Diskusie k článkom na cpssu.org
Po dlhšom čase opäť umožňujeme našim čitateľom diskutovať o článkoch na cpssu.org. Bohužiaľ staršie komentáre boli odstránené v rámci technického riešenia odstránenia tzv. spamu z našich diskusií. Upozorňujeme tiež prispievateľov, že maximálna dĺžka komentára je 10 000 znakov.

19.12.2006: PF 2007
Redakcia cpssu.org praje všetkým čitateľom príjemné prežitie vianočných sviatkov a veľa úspechov v novom roku 2007.

Zhrnutie roku 2006 si môžete prečítať v komentári Petra Justa.

31.10.2006: Projekt Ekonomie pro politology pokračuje
V akademickom roku 2006/2007 pokračujeme s projektom CPSSU Ekonomie pro politology, ktorý je zameraný na prakticky orientovanú výuku ekonómie pre študentov politólogie, mezinárodnych vzťahov a príbuzných oborov. Viac informácií nájdete v článku Ekonomie pro politology.

Od 14. 12. 2006 sledujeme návštevnosť cpssu.org:

Táto stránka bola vytvorená prostredníctvom redakčného systému phpRS.
Grafickú podobu pripravil Pavol Minárik