www.cpssu.org
Dnešní datum: 23. 11. 2017   Czech-Slovak Political Science Students' Union  
kulatý roh  Hlavní menukulatý roh
Hlavní stránka

Analýzy a komentáře

Osobnosti
Politické ideologie
Volby a strany
Volby v ČR a SR

Archiv článků

E-knihovna
Linky
Satira


kulatý roh  CPSSUkulatý roh
AKTUALITY
Co je CPSSU?
Kdo je kdo v CPSSU
Kontakty

Archiv akcí
Soustředění CPSSU
CPSSU v médiích

Partneři CPSSU
Dokumenty CPSSU
Akademické spolky
Historie CPSSU

Česko a Slovensko

* Slovensko pred voľbami 2002 – konsolidovaná demokracia?

Vydáno dne 09. 02. 2003 (3784 přečtení)

V inej podobe bol tento článok uverejnený na www.politologie.cz

Približne o desať dní, v dňoch 20. a 21. septembra 2002 sa slovenskí voliči vyberú k volebným urnám, aby po piaty raz od novembra 1989 rozhodli o zložení Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR). Hoci doteraz boli všetky parlamentné voľby na Slovensku z rôznych dôvodov označované ako kľúčové, tento prívlastok je možné prisúdiť aj tohtoročným, a to kvôli jedinečnej šanci Slovenska dostať na novembrovom summite v Prahe pozvánku do NATO a v budúcom roku prísľub členstva v Európskej únii. Avšak ešte nikdy nebol výsledok volieb taký nepredvídateľný ako práve tentoraz. Istotu majú Slováci len jednu – Vladimír Mečiar prestáva byť pre ich krajinu hrozbou.

Tohtoročné parlamentné voľby majú niekoľko zaujímavých aspektov, ktorým sa budeme venovať na nasledujúcich riadkoch. V prvom rade rozhodnutie voličov ovplyvní 1. bilancia širokospektrálnej vlády Mikuláša Dzurindu v bývalom volebnom období 1998-2002. Po druhé dôležitú úlohu zohrá aj 2. volebný zákon, ktorý prijímala ešte Mečiarova vláda v júni 1998 a odvtedy sa ho nepodarilo poslancom rozhodujúco zmeniť. Českých čitateľov možno zaujme 3. stručná charakteristika najdôležitejších politických strán na Slovensku. Aké sú 4. vyhliadky jednotlivých politických subjektov na vstup do parlamentu a do vlády, tomu sa bude venovať štvrtá a posledná časť tohto článku.

1. Bilancia vlády Mikuláša Dzurindu (1998-2002)

Viac-menej demokraticky vládnuca, ale určite nie liberálna (ako by ju charakterizoval Fareed Zakaria), tretia Mečiarova vláda v rokoch 1994-1998 sa skončila turbulentnými parlamentnými voľbami v septembri 1998, po ktorých sa ocitli všetky strany bývalej opozície vo vládnej koalícii. Mečiarovo HZDS síce nominálne vyhralo voľby, ale zisk SNS nestačil na vytvorenie vládnej väčšiny v parlamente, pričom bývalé vládne Združenie robotníkov Slovenska pod vedením Jána Ľuptáka sa nedostalo ani do parlamentu.

Voľby´98 do NR SR počet hlasov [%] počet mandátov
HZDS 27,0 43
SDK 26,3 42
SDĽ 14,7 23
SMK 9,1 15
SNS 9,1 14
SOP 8,0 13
Ostatni 5,8 0
Spolu 100 150

Základným kameňom budúcej vlády sa stala Slovenská demokratická koalícia pod vedením Mikuláša Dzurindu, ktorý sa neprezieravo pred voľbami s redaktorom ktoréhosi slovenského denníka stavil, že SDK vyhrá vo voľbách, a po zverejnení výsledkov si musel oholiť svoje charakteristické fúzy. Samotná SDK sa skladala sa z piatich samostatných strán (Kresťansko-demokratické hnutie KDH, Demokratická strana DS, Demokratická únia DÚ, Sociálnodemokratická strana Slovenska SDSS a Strana zelených Slovenska SZS), ktoré pred voľbami museli vytvoriť spoločnú kandidátku ako jedna strana, a to kvôli Mečiarovmu volebnému zákonu (pozri ďalej). Volebná aritmetika kázala, že pravicovo profilovaná SDK musela nevyhnutne vstúpiť do vládnej koalície so Stranou demokratickej ľavice SDĽ (reformovanou Komunistickou stranou Slovenska) budúceho predsedu NR SR Jozefa Migaša. Do koalície vstúpila aj ľavicovo orientovaná Strana občianskeho porozumenia košického primátora a bývalého člena ÚV KSS Rudolfa Schustera. Štvrtým a posledným subjektom vo vláde bola Strana maďarskej koalície SMK, ktorá takisto kvôli volebnému zákonu vznikla zlúčením troch strán zastupujúcich záujmy maďarského obyvateľstva a doteraz zostala ako jedna strana.

Sčítané a podčiarknuté, vo vládnej koalícii na Slovensku sa v rokoch 1998-2002 ocitlo desať subjektov, ktoré pred rokom 1998 vystupovali ako samostatné strany. Niet sa preto čomu čudovať, že vládnutie takejto širokospektrálnej koalície nebolo vôbec jednoduché a posúdiť výsledky je ešte ťažšie. Dôležitým aspektom takéhoto hodnotenia je aj fakt, že výsledky Dzurindovej vlády nemajú analytici ani občania s čím porovnávať – Mečiarova vláda v rokoch 1994-1998 nemôže byť z pochopiteľných dôvodov žiadnym štandardom. Z tejto perspektívy je najdôležitejším úspechom zmena imidžu Slovenska v zahraničí, ako aj vnímanie vlády ako inštitúcie medzi slovenskými občanmi. Slovensko možno až na menšie problémy považovať v roku 2002 za krajinu, kde sa vládne plne v súlade s demokratickými a liberálnymi hodnotami západnej civilizácie a nijako nevystupuje spomedzi radu iných transformačných krajín. Nikto si už ho nemôže dovoliť nazvať „čiernou dierou v Európe“, ako to svojho času spravila M. Albrightová. Výsledky vládnutia sú na druhej strane rozporuplné. V ekonomickej oblasti sa napríklad podarilo stabilizovať hrozivé makroekonomické ukazovatele a naštartovať „zdravý rast“, ale nezamestnanosť zotrváva dlhodobo na úrovni 20% práceschopného obyvateľstva a vo volebnom roku 2002 znovu hrozí vysoký dvojitý deficit rozpočtu i obchodnej bilancie. Podarilo sa prehodnotiť niekoľko sporných privatizácií Mečiarovej éry ako i sprivatizovať väčšinu štátneho sektora (takmer všetky banky), ale veľká časť z takmer 300 miliárd utŕžených korún bola „prejedená“. Navyše sa pri procese privatizácie nepodarilo vláde vyvrátiť podozrenia z korupcie a klientelizmu, hoci nikomu neboli preukázané (spolu, z rôznych dôvodov, nielen kvôli podozreniam z klientelizmu, muselo z vlády za celé volebné obdobie odísť deväť ministrov).

V legislatívnej oblasti bola dva razy výrazne zmenená ústava. Prvýkrát v súvislosti zo zavedením priamej dvojkolovej voľby prezidenta (Rudolf Schuster, zvolený v máji 1999 na päť rokov) a zvýšením jeho právomocí (napr. po vete zákona ho musí parlament schváliť nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov, t.j. 76 a viac). Tieto úpravy posunuli slovenský systém vlády viac smerom o čistého parlamentarizmu k parlamentne-prezidentskému systému. V roku 2000 boli prijaté niektoré zmeny ústavy v súvislosti s prípravou na vstup Slovenska do NATO a EÚ. V tejto súvislosti bol do právneho poriadku SR zavedená inštitúcia verejného ochrancu práv – ombudsmana, pričom Slovensko bolo jedným z posledných štátov v Európe, ktoré spravilo tento krok. Na jeho post bol po obštrukcii vládnej SDĽ v parlamente zvolený zástupca HZDS a bývalý komunista Pavol Kandráč.

V tomto volebnom období prebehla aj reforma štátnej správy na Slovensku, čo možno vzhľadom na ambície stať sa čoskoro členom Európskej únie možno považovať za pozitívny krok. Avšak pre nezhody vo vládnej koalícii bolo nakoniec uzákonených osem vyšších územných celkov v hraniciach krajov, ktoré svojho času vytvorila Mečiarova vláda podľa princípov sociálneho inžinierstva (v žiadnom kraji netvorí maďarské obyvateľstvo viac ako polovicu atď.). V tomto výpočte by sa dalo pokračovať napríklad poukázaním na oblasti školstva alebo zdravotníctva, ktoré sa nachádzajú v katastrofickom stave a vláda za celé štyri roky nenašla odvahu a funkčný systém, ako ich zreformovať. Za najväčší úspech terajšej vlády považuje jej predseda Mikuláš Dzurinda úspech v integračných ambíciách Slovenska. O čom sa však v jeho predvolebných spotoch nehovorí, je fakt, že Slovensku výrazným spôsobom pri integrácii do EÚ a NATO pomohla zmenená stratégia pri rozširovaní týchto inštitúcií – v oboch sa predpokladá v nasledujúcich rokoch rozšírenie „veľkým treskom“ o viacero krajín. Ktovie, ako by to dopadlo, keby sa ešte stále hralo podľa starých a prísnych pravidiel... (K hodnoteniu vlády Mikuláša Dzurindu pozri http://www.ivo.sk)

1. Volebný zákon do NR SR z roku 1998

Keďže vládna koalícia sa počas celého volebného obdobia schopná zhodnúť veľkej na novele volebného zákona uzákoneného ešte v máji 1998 vládnou väčšinou v parlamente, zostávajú tohtoročné parlamentné voľby na Slovensku v znamení tejto právnej normy. Do volebného zákona sa nakoniec HZDS nepodarilo presadiť prvky väčšinového volebného systému, ale o jeho korektnosti pochyboval aj Národný demokratický inštitút pre medzinárodné záležitosti (NDI, Washington). Nový volebný zákon, odhlasovaný 20. mája 1998, uzákonil jeden celoštátny volebný obvod, zjavne z dôvodu, aby charizmatický líder HZDS mohol figurovať ako prvý na straníckej listine na celkom Slovensku. Zavedená bola aj volebná klauzula 5% pre všetky politické subjekty vstupujúce do Národnej rady, nezávisle na tom, či v koalícii alebo samostatne, čo možno vidieť ako opatrenie proti opozičným predvolebným koalíciám ako SDK (5 subjektov) a Maďarská koalícia (3 subjekty). Posilnená bola úloha Ministerstva vnútra a Najvyššieho súdu (ktorý bol viac poplatný vládnej koalícii ako Ústavný súd) a zakázala bola účasť súkromných elektronických médií na volebnej kampani, pretože elektronické média ako televízia Markíza alebo celoštátne rádio Twist boli v čase volieb značne protivládne naladená (volebné spoty tak možno vidieť iba vo verejnoprávnej STV a počuť v Slovenskom rozhlase).

Keď na začiatku roku 1999 Ústavný súd vyhlásil niektoré opatrenia v vo volebnom zákone za protiústavné, v minimalistickej novele strany vládnej koalície volebný zákon zmenili, aby mali napríklad znovu zmysel volebné koalície (napr. predvolebná koalícia dvoch strán potrebuje na vstup do parlamentu 7%). Veľká časť ustanovení však zostala nezmenená. Najviac sa proti nemu búria médiá, pretože nezmyselne zakazuje čo i len obšírnejšie informovať o aktivitách politických strán. Divák slovenských televíznych kanálov má tak možnosť vidieť nezáživné televízne debaty, na ktorých sú najzaujímavejšie stopky, ktorými si samotní účastníci musia merať dĺžku svojho prejavu. (Pokiaľ si chcete pozrieť predvolebné výplody reklamných agentúr a straníckych centrál, skúste napríklad http://petko.sk.)

3. Charakteristika politických strán kandidujúcich vo voľbách 2002

Vývoj straníckeho spektra na Slovensku prebiehal o niečo zmatočnejšie ako v rokoch 1994-1998, kedy vplyvom Mečiarovej autokratickej vlády bola zakonzerovaná politická scéna (okrem volebným zákonom vynúteného vytvorenia jednotných kandidátok opozičných strán) a vzniku nového subjektu SOP. Roky Dzurindovej širokospektrálnej vlády boli poznačené štiepením politických subjektov ako v opozícii (Hnutie za demokraciu odčlenené od HZDS a Pravá slovenská národná strana odštiepená od SNS) tak v koalícii (Robert Fico z SDĽ zakladajúci stranu Smer, Mikuláš Dzurinda na základoch SDK vybudoval Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu). Politická scéna na Slovensku tak zažíva otrasy, aké sú v súčasnom Maďarsku alebo Českej republike so stabilnou straníckou scénou nepredstaviteľné a napodobňuje do istej miery situáciu pred voľbami 2001 v Poľsku

.Hnutie za demokratické Slovensko – Ľudová strana (predseda: Vladimír Mečiar)

Hnutie za demokratické Slovensko po voľbách 1998, kedy sa mu nepodarilo sformovať vládu, po odchode Vladimíra Mečiara do politického dôchodku (!) a jeho neúspešnej kandidatúre na post prezidenta v máji 1999 vyhlásilo premenu na stranu ľudového typu. Zjazd HZDS v roku 1999 pridal k jeho názvu dodatok Ľudová strana, ale žiadne iné zmeny analytici nezaznamenali. Veľkým prekvapením sa stal nominačný zjazd HZDS-ĽS v máji 2002, kedy pod Mečiarovou taktovkou „boli odídení“ taká známi politici ako Augustín Marián Húska, Oľga Keltošová, Marta Aibeková a Ivan Gašparovič. Ten sa nedokázal zmieriť s navrhovanou kandidatúrou do Európskeho parlamentu v roku 2004 (?) a stihol ešte zaregistrovať nové Hnutie za demokraciu. Dlhodobo sa Hnutie drží na prvom, prípadne druhom mieste v prieskumoch verejnej mienky. Desiatky (!) zahraničných diplomatov sa viac či menej priamo vyjadrujú o neprijateľnosti Mečiara či celého HZDS-ĽS v budúcej vláde, pokiaľ chce Slovensko vstúpiť do EÚ a NATO, preto je viac ako pravdepodobné, že nech už Mečiar dosiahne akýkoľvek volebný výsledok, nebude schopný nájsť koaličných partnerov do budúcej vlády.

Smer (predseda: Robert Fico)

Strana tretej cesty ambiciózneho bývalého prvého podpredsedu SDĽ Roberta Fica sa snaží presvedčiť svojich voličov o príklone k tradíciám strán novej ľavice vo Veľkej Británii a Nemecku. Založená bola na konci roku 1999 a v poslednom období sa strieda na prvej priečke voličskej popularity s HZDS-ĽS. Vo volebnom programe sľubuje zvýšenie roly štátu v spoločnosti, obhajovanie záujmov Slovenska vo svete (napr. otvorenie niektorých už uzavretých kapitol acquis communautaire), ale i napríklad prijatie zákona o povinnosti preukázania pôvodu nadobudnutého majetku, čo je podmienka vstupu do vlády. Na verejnosti sa prezentuje rozsiahlou a provokujúcou volebnou kampaňou, o ktorej zlé jazyky tvrdia, že je financovaná energetickou lobby (Fico sa zasadzuje o dobudovanie dvoch blokov novej jadrovej elektrárne v Mochovciach a predĺženie fungovania starej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach.)

Strana maďarskej koalície (predseda: Béla Bugár)

Dlhodobo skóruje na treťom mieste v prieskumoch verejnej mienky, vždy s približne 10% podporou, čo je podiel maďarskej menšiny na Slovensku. SMK sa profiluje ako pravicová strana, v poslednom čase etnicky zameraná, ale celkovo pôsobí ako stabilizačný prvok na slovenskej politickej scéne. Jediná povšimnutiahodná kauza okolo SMK sa vytvorila v súvislosti s reformou verejnej správy na Slovensku, keď prišla s návrhom na vytvorenie Komárňanskej župy, v ktorej by bolo viac ako 50% podiel občanov maďarskej národnosti, čo ani jedna zo strán vládnej koalície neprijala. Následne SMK hrozila vystúpením z vládnej koalície, čo sa nakoniec nestalo.

Slovenská demokratická a kresťanská únia (predseda: Mikuláš Dzurinda)

Keď KDH vystúpilo z SDK a bolo jasné, že Mikulášovi Dzurindovi sa jednotu tejto predvolebnej strany nepodarí udržať, rozhodol sa na začiatku roku 2000 založiť nový subjekt. Ten je personálne dostatočne silným pretože sa premiérovi podarilo presvedčiť veľa ľudí z bývalej SDK, aby do jeho strany prestúpili. Avšak to sa čiastočne ukazuje aj ako prekážka pre popularitu medzi voličmi (okolo 10%), pretože strana nesie v ich očiach hlavnú zodpovednosť za neúspechy súčasnej vlády i podozrenia z korupcie. (Vo vláde bolo alebo ešte je za SDKÚ spolu až 7 ministrov.)

Aliancia nového občana (predseda: Pavol Rusko)

Relatívne nová strana mediálneho magnáta Pavla Ruska, ktorý okrem iných médií vlastní aj úspešnú komerčnú televíziu Markíza. Pred voľbami 1998 slúžila Markíza ako opozičné médium podporujúce Dzurindu, ale hlavne SOP, ktorej pomohla dostať sa do parlamentu a jej predsedovi Rudolfovi Schusterovi do prezidentského paláca. Rusko po zlúčení DÚ a SDKÚ využil absenciu liberálne orientovaného politického subjektu na Slovensku a začal svoju stranu, založenú v máji 2001 profilovať týmto smerom. Jeho tím však tvoria z väčšej časti síce mediálne príťažliví, ale odborne neskúsení moderátori Markízy. ANO dosahuje v prieskumoch okolo 10% podpory, čo však nemôže byť podľa odstrašujúceho príkladu SOP z minulých volieb smerodajné (agentúry SOP predpovedali dvojnásobný počet poslancov, ako nakoniec získala).

Hnutie za demokraciu (predseda: Ivan Gašparovič)

HZD je nová strana založená dlhodobým predsedom parlamentu a dvojkou v HZDS Ivanom Gašparovičom, ktorý údajne podľa Mečiara chystal po voľbách v parlamente puč a vytvoriť frakciu či stranu spolupracujúcu s ostatnými subjektmi. „HZDS s ľudskou tvárou“, ako je HZD často prezývané, dosiahlo neočakávané výšky podpory v prieskumoch (okolo 8%) a vyvrátilo tak skalopevné presvedčenia všetkých analytikov, že HZDS bez Mečiara nie je možné. Ako sa vyjadril sám predseda Gašparovič, HZD, ku ktorému prechádzajú niekedy celé okresné organizácie HZDS-ĽS, sa odlišuje od materskej strany prijateľnosťou pre zahraničie a akceptovaním vôle vertikálne nižších straníckych organizácií. Ktovie prečo, predseda si nevedel spomenúť ani na jednu odlišnosť v programoch a nedištancuje sa od minulosti hnutia (napr. v kauze riaditeľa Slovenskej informačnej služby Ivana Lexu).

Kresťansko-demokratické hnutie (predseda: Pavol Hrušovský)

KDH je najsilnejšou stranou bývalej SDK, z ktorej pochádzal aj samotný Mikuláš Dzurinda. Po úspešných voľbách sa strany medzi Jánom Čarnogurským (súčasný minister spravodlivosti), dlhodobým predsedom, a premiérom, predsedom SDK, vyhrotili kvôli neochote Dzurindu rozpustiť účelový subjekt SDK, hoci sa k tomu pred voľbami zaviazal. KDH následne jednostranne vystúpilo z SDK, ktorá postupne zanikala, resp. sa pretransformovala na SDKÚ. KDH dosahuje dlhodobo okolo 8% hlasov v prieskumoch verejnej mienky.

Slovenská národná strana (predsedkyňa: Anna Malíková) a Pravá slovenská národná strana (predseda: Ján Slota)

V SNS sa počas uplynulých dvoch rokov vyostril celkom zábavný personálny spor medzi dlhodobým predsedom Jánom Slotom a jeho bývalou podpredsedníčkou Annou Malíkovou, ktorá národniarom v súčasnosti šéfuje. Primátor Žiliny Slota sa po strate predsedníckeho postu nenechal zahanbiť a založil si Pravú slovenskú národnú stranu. Dlhodobé spory obom národniarom (pravým i nepravým) nakoniec natoľko uškodili, že obe strany sa nachádzajú pod prahom zvoliteľnosti.

Strana demokratickej ľavice (predseda: Pavel Koncoš), Strana občianskeho porozumenia (predseda: Pavol Hamžík) a Komunistická strana Slovenska (predseda: Jozef Ševc)

SDĽ vstupovala svojho času do vlády so silnou pozíciou odrazenou počtom kresiel v parlamente, ako i solídnym personálnym obsadením. Prvé štiepenie krátko po neuspokojení svojich ambícií začal Róbert Fico založením Smeru. Lavírovanie vo vláde sa odrazilo na klesajúcich preferenciách strany, ktoré sa rozhodli reformní komunisti riešiť zvolením nového predsedu, ministra poľnohospodárstva Pavla Koncoša. Krátko po jeho zvolení ohlásili proreformnejšie orientovaní členovia strany (bývalý minister školstva Milan Ftáčnik, bývalý predseda SDĽ Peter Weiss a spol.) odchod a založenie Sociálno-demokratickej alternatívy. SDĽ, na kandidátke ktorej kandiduje aj vládna SOP a SDSS, podobne ako SDA, dosahujú v priemere okolo 2% voličskej podpory, čo nestačí ani na stranícky príspevok (hranica 3%). Oveľa väčšie šance na zvolenie má Komunistická strana Slovenska (4-5%), ktorá je na tom mentálne podobne ako KSČM.

4. Perspektívy politických strán v budúcom volebnom období

Volebný zákon zakazuje dva týždne pred voľbami zverejňovať prieskumy verejnej mienky. Posledné prieskumy preto boli zverejnené 6. septembra 2002. Ako ukazujú výsledky prestížneho Ústavu pre výskum verejnej mienky UVVM, do parlamentu sa má šancu dostať sedem politických zoskupení.

Zdroj: http://www.sme.sk/clanok.asp?vyd=20020906&cl=653213, kde nájdete aj posledné výsledky prieskumu ostatných agentúr.

Ako však upozorňujú experti, šance volebných strán pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky ešte nikdy neboli také vyrovnané ako práve tento rok. Voliči, pre ktorých Mečiarova, prípadne Gašparovičova strana nepredstavuje žiadnu alternatívu, sú totiž sklamaní z „vlády zmeny“ Mikuláša Dzurindu a neoslovujú ich ani nové politické subjekty Smer alebo ANO. Politické strany sa tak nemôžu spoliehať na stabilnú a vernú voličskú základňu a preťahovanie sa o percentá bude pokračovať pravdepodobne až do volieb. V prípade, že znechutení voliči sa vo väčšom množstve odmietnu zúčastniť na voľbách (na prelomových voľbách v roku 1998 sa zúčastnilo rekordných 85% voličov), a keďže 5% kvórum na vstup do parlamentu sa odvíja práve od volebnej účasti, najväčšiu šancu dostať sa do parlamentu má Komunistická strana Slovenska, ktorá tam nebola od roku 1992. Aká to nádherná perspektíva!

Čo sa týka budúcej vlády, o jej zostave je pravdaže predčasné špekulovať. Jedno je však isté – pokiaľ každá strana splní svoje predvolebné sľuby, malo by Mečiarovo HDZS-ĽS zostať druhý raz po sebe v opozícii. Pokiaľ by sa tak stalo a Mečiar by nevyhral v prezidentských voľbách v roku 2004, v ktorých podľa očakávania bude kandidovať, znamenalo by to, že po jeho ôsmych bohatých rokoch vo vláde (1990-1998) by nasledovalo osem rokov chudobných (1998-2006). Aké to bude malo následky na neho a na Hnutie, to uvidíme. Zostavovanie budúcej vlády závisí ešte ako nikdy od ziskov parlamentných kresiel jednotlivých politických subjektov. Ako najsilnejšia po Mečiarovi sa ukazuje strana Smer, ktorá sa prezentuje ako ideologický stred, ale konkrétne opatrenia sú skôr ľavicové. Preto je veľmi pravdepodobné, že budúca vláda bude zase raz širokospektrálna a ľavo-pravá. Politickí lídri pravice sa však po skúsenostiach posledných štyroch rokov snažia takémuto mutantovi vyhnúť, preto je otázka, čo sa stane, keď politická pravica SDKÚ-SMK-ANO-KDH dosiahne spolu lepší výsledok ako HZDS-ĽS spolu so Smerom. Zoberie pravica do vlády síce post-mečiarovské, ale ideologicky prázdne HZD, aby sa vyhla nevyspytateľnému Ficovi?Nuž, pravdupovediac, to nikto nevie. Všetky možnosti zostávajú otvorené. Predvídateľnosť správania voličov a predvídateľnosť správania politických strán sú na Slovensku ešte stále neznáme pojmy. Preto si na konsolidáciu demokratického režimu na Slovensku budeme musieť ešte počkať.

Martin Oravec


Celý článek | Autor: Martin Oravec | Počet komentářů: 20 | Přidat komentář | Informační e-mailVytisknout článek

kulatý roh  Anketakulatý roh
Čo je podľa vás dôvodom negatívneho postoja mnohých Európanov voči Spojeným štátom Americkým?

Neznalosť americkej kultúry
6873 (6873 hl.)
Rozdiel v bohatstve
3785 (3785 hl.)
Americká zahraničná politika
5672 (5672 hl.)
Iný dôvod (napr. história)
3650 (3650 hl.)
Neexistuje racionálny dôvod
4126 (4126 hl.)

Celkem hlasovalo: 24106
  (Starší ankety)


kulatý roh  Novinkykulatý roh
18.03.2007: Diskusie k článkom na cpssu.org
Po dlhšom čase opäť umožňujeme našim čitateľom diskutovať o článkoch na cpssu.org. Bohužiaľ staršie komentáre boli odstránené v rámci technického riešenia odstránenia tzv. spamu z našich diskusií. Upozorňujeme tiež prispievateľov, že maximálna dĺžka komentára je 10 000 znakov.

19.12.2006: PF 2007
Redakcia cpssu.org praje všetkým čitateľom príjemné prežitie vianočných sviatkov a veľa úspechov v novom roku 2007.

Zhrnutie roku 2006 si môžete prečítať v komentári Petra Justa.

31.10.2006: Projekt Ekonomie pro politology pokračuje
V akademickom roku 2006/2007 pokračujeme s projektom CPSSU Ekonomie pro politology, ktorý je zameraný na prakticky orientovanú výuku ekonómie pre študentov politólogie, mezinárodnych vzťahov a príbuzných oborov. Viac informácií nájdete v článku Ekonomie pro politology.

Od 14. 12. 2006 sledujeme návštevnosť cpssu.org:

Táto stránka bola vytvorená prostredníctvom redakčného systému phpRS.
Grafickú podobu pripravil Pavol Minárik