Kongresový víkend

Autor: Martin Stoila, Téma: Komentáře, Vydáno dne: 23. 11. 2006

Minulý týždeň sa uskutočnili kongresy najsilnejších pravicových strán na oboch brehoch rieky Moravy. Priniesli mnoho paralel, na druhej strane sa však vo viacerých veciach odlišovali.

ODS

Kongres ODS sa odohrával po víťazných voľbách, keď ODS dostala po 8 rokoch šancu prerušiť vládu sociálnej demokracie a opätovne tak vytvoriť vládu. Zároveň sa ale odohrával v tieni neschopnosti strany za dlhých 5 mesiacov zostaviť vládu, ktorá by sa opierala o väčšinu v Poslaneckej snemovni, a udial sa vlastne v predvečer pravdepodobnej dohody s ČSSD a jej lídrom J. Paroubkom. Strana stojí pred neľahkým rozhodnutím a kongres jej vedeniu toto rozhodnutie vôbec neuľahčil. Na križovatke si môže vybrať medzi zásadovou politikou s prípadným odchodom do opozície alebo vládnutím. Tým ale zničí svoju víziu reforiem a takisto kredibilitu u voličov, ktorí budú pravdepodobne len s malým potešením sledovať, ako bývalý premiér ťahá za nitky. Ďalším veľkým problémom je blížiace sa české predsedníctvo EÚ a nutnosť prípravy naň, ktoré takisto tlačí buď k rýchlym predčasným voľbám alebo dlhodobej koalícii.

SDKÚ- DS

Na druhej strane, kongres SDKÚ- DS sa odohrával v úplne odlišnom ovzduší. Strana dosiahla v predčasných voľbách historický úspech s doteraz najväčším počtom získaných mandátov a zároveň sa opäť stala druhou najväčšou stranou v Národnej rade SR. Napriek tomuto výsledku a úpornej snahe o vytvorenie pravicovej koalície s ĽS- HZDS (čo narazilo na odmietnutie KDH) sa ocitla po prvýkrát od roku 1998 v opozícii. Kongres priniesol vytýčenie jasnej línie a vyhranenie sa najmä voči vládnucemu Smeru-SD a cieľ túto stranu poraziť prípadne izolovať a tak odstaviť do moci.

Malé porovnanie

Kongres SDKÚ sa niesol v pomerne uvoľnenom duchu, keďže strana veľmi dobre vie na čom je, čo je jej úlohou na najbližšie obdobie, prípadne akú politiku hodlá v opozícii presadzovať. To sa napríklad prejavilo aj pri voľbe predsedu strany, v ktorej M. Dzurinda získal 384 zo 416 hlasov. Ba čo viac, ani jeden zo zvolených podpredsedov nepatrí ku kritikom bývalého premiéra.

Naopak atmosféra vo vnútri ODS je po posledných udalostiach celkom logicky napätá. Možno to vydedukovať aj z voľby predsedu strany, ktorým sa opäť stal M. Topolánek, avšak s podporou len okolo 70% zúčastnených delegátov. Napriek tomu, že to sám pokladá za úspech, až taký silný mandát nezískal. Najmä ak si uvedomíme, že bol jediným kandidátom. Navyše, za prvého podpredsedu bol zvolený jeho konkurent P. Bém a za ďalšieho podpredsedu jeho hlasitý kritik P. Bendl. Zároveň sa ozývali hlasy volajúce po zákaze rokovaní s ČSSD, ktorý by bol záväzným pre predsedníctvo. Nakoniec sa však nedostal ani do programu. ODS zároveň svojím priblížením sa k rokovaniam s ČSSD akoby tápala a volania po zabránení straty identity z nižších štruktúr strany vedeniu nepomáhajú prevziať plnú kontrolu nad situáciou.

Budúcnosť

Posledný víkend priniesol jasné posolstvo a ukázal, že aj v novej situácii si SDKÚ- DS bude vedieť poradiť a zároveň vytýčil jasný cieľ, zatiaľ čo pri pohľade na výstupy z kongresu ODS nie je vôbec jasné, kam bude strana smerovať.


Tento článok vychádza v rámci projektu Komentáre CPSSU. V rámci tohto projektu vám ponúkame pohľad našich členov na aktuálne dianie doma a vo svete. Názory v tomto článku nemusia vyjadrovať stanovisko redakcie alebo iných členov CPSSU.