Voľby do amerického Kongresu

Autor: Filip Popovič, Téma: Komentáře, Vydáno dne: 16. 11. 2006

Siedmeho novembra 2006 sme boli svedkami ďalšieho volebného “super utorka” v USA. Voliči v 36 štátoch rozhodovali svojimi hlasmi nielen o budúcom zložení Kongresu, ale aj o množstve lokálnych referend a v neposlednom rade o poste guvernéra v 4 štátoch.

Sprevádzajúca volebná kampaň medzi Republikánmi a Demokratmi bola okrem kľúčových otázok – vojna v Iraku a ekonomická situácia, hlboko poznačené aj bojom o nové mocenské rozloženie síl zo strany Demokratov. Republikáni mali väčšinu v Snemovni reprezentantov od roku 1994 a v Senáte od roku 2002. Zjavná mocenská prevaha Republikánov v Kongrese a v Bielom dome umožnila Demokratom postaviť sa do výrazne kritickej pozície voči súčasnej administratíve obviňujúc Republikánov zo všetkých krokov vedúcich od vojny v Iraku až po prehlbujúce sa ekonomické rozdiely v krajine od ich nástupu k moci.

Počet amerických obeti sa po vlne násilia v októbri vyšplhal na tohtoročné maximum – 92. Pre porovnanie si musíme uvedomiť, že počas najkrvavejších akcií vo Falluji a proti šíitskemu klerikovi Muktadovi al-Sadrovi zahynulo 126 vojakov v bojoch, čo je zatiaľ neprekonané mesačné maximum. Na druhej strane smrť 92 vojakov spôsobila nekonečná séria atentátov, keďže jeden atentát ma na svedomí priemerne dvoch až troch vojakov. Napriek týmto zjavným a dlhodobým neúspechom sa prezident Bush postavil za Donalda Rumsfelda, “hlavného architekta” vojny vedenej bez komplexného plánu, čím nahnal vietor do plachiet Demokratom, ktorí okamžite rozpútali kampaň za Rumsfeldov odchod. Neoblomná viera prezidenta Busha vo vodcovské schopnosti Rumsfelda zakladajúca sa na neexistujúcich faktoch ako mnoho predošlých a budúcich Bushovych vízii tento krát nestačili presvedčiť dostatočný počet Američanov, aby dôverovali svojmu veľkému prezidentovi.

Americká ekonomika vyzerá na prvý pohľad ideálne – stabilný hospodársky rast, akciový index Dow Jones láme svoje historické maximá a technologický index Nasdaq stabilne rastie. Avšak, mnoho Američanov vníma tieto pozitívne ukazovatele inak. Školné na univerzitách rastie dvojnásobne rýchlejším tempom ako inflácia, kvôli čomu stúpa zadlženosť študentov, ceny nehnuteľností dosahujú rekordné méty za posledné roky, poplatky za zdravotnú starostlivosť a lieky zaznamenávajú stabilný rast a v neposlednom rade klesá reálna mzda. Na druhej strane najvyššia príjmová skupina, tzv. “stockholders” si výrazne polepšila z dôvodu rastúcich akciových indexov. Prezident Bush niekoľkokrát opakovanie odmietol zvýšenie minimálnej mzdy, ktorú poberá množstvo nekvalifikovanej pracovnej sily a študentov privyrábajúcich si popri štúdiu, čím jasne naznačil svoj nezáujem o nižšiu vrstvu spoločnosti. Masovej nespokojnosti s hospodárskym smerovaním krajiny pod žezlom Republikánov sa nemožno čudovať.

Výsledok volieb v prospech Demokratov a ich prevaha v oboch komorách Kongresu prinesie niekoľko zásadných zmien. Prvou je otázka zotrvania vojsk v Iraku. Vplyv Kongresu pri vytváraní a schvaľovaní armádneho rozpočtu sa v minulosti podpísal pod stiahnutie vojsk z Vietnamu a Somálska. Demokrati získali vo voľbách mnoho hlasov kvôli ich prísľubu na skoré stiahnutie vojsk. Avšak, výsledok vojny v Iraku, za ktorý odteraz nesú zodpovednosť aj Demokrati prihliadajúc na ich prevahu v Kongrese, závisí od prítomnosti amerických vojakov. Ich ďalšie kroky musia byť zodpovednejšie ako ich volebná kampaň.

Predvolebná kritika ekonomických pomerov dáva Demokratom možnosť posilniť nižšiu a strednú triedu, čoho sa chopili vypracovaním návrhu na navýšenie minimálnej mzdy a navýšením federálneho pôžičkového fondu pre študentov. Napriek pozitívnemu dopadu oboch krokov(podľa mnohých amerických ekonómov a piatich laureátov Nobelových cien za ekonómiu) sa od demokratov očakáva komplexnejšie riešenie súčasných ekonomických problémov.

Voľby boli reflexiou jasného nesúhlasu s politikou Bushovej administratívy v domácej a zahraničnej politike. Flexibilita prezidenta Busha prispôsobiť sa voličským náladám sa prejavila v rýchlej výmene Rumsfelda, ktorému pár dní pred voľbami vyjadril dôveru a podporu pred celým americkým ľudom. Politické smerovanie krajiny do budúcnosti sa stáva obeťou vzájomného konsenzu Demokratov a Republikánov v kontexte prezidentských volieb v roku 2008.


Tento článok vychádza v rámci projektu Komentáre CPSSU. V rámci tohto projektu vám ponúkame pohľad našich členov na aktuálne dianie doma a vo svete. Názory v tomto článku nemusia vyjadrovať stanovisko redakcie alebo iných členov CPSSU.