Čo sa deje v Maďarsku?

Autor: Pavol Minárik, Téma: Komentáře, Vydáno dne: 24. 10. 2006

Nepokoje v uliciach, zábery policajných ťažkoodencov či fotografie zbitých demonštrantov sa nám spravidla spájajú s krajinami, kde demokracia ešte nie je štandardom. Dnes tieto veci vidíme v Maďarsku, v členskom štáte Európskej únie.

V strednej Európe sa dejú zvláštne veci. Situácia v Maďarsku nie je výnimkou, skôr je výrazným symptómom mnohých problémov. Podobné problémy dnes vidíme i v Českej republike, v Poľsku, či na Slovensku.

Od pádu komunistických režimov v štátoch strednej Európy prešlo už sedemnásť rokov. Medzitým sa tieto štáty v mnohom s bývalým režimom vyrovnali. Samozrejmosťou sú demokratické ústavy, pluralitné stranícke systémy, nezávislé súdnictvo, trhová ekonomika. Postupne sa postkomunistické štáty stali súčasťou západných štruktúr, členmi NATO a Európskej únie.

Na prvý pohľad sú problémy v srdci Európy naozaj nepochopiteľné. Ekonomiky rastú relatívne rýchlo, životná úroveň sa zvyšuje. Neschopnosť stredoeurópskych vlád uskutočňovať reformy je síce problémom, no jeho dôsledky sa zatiaľ neprejavujú a sú skôr predmetom odborných debát. Napokon západoeurópske vlády sú v tomto ohľade podobné.

Čo teda chýba strednej Európe? Je to predovšetkým demokratická politická kultúra. Schopnosť riešiť problémy čestne a konsenzuálne. Presvedčenie, že ostatné strany sú súperom, ale nie nepriateľom. Schopnosť odlíšiť slušnosť od neslušnosti, a schopnosť sebaobmedzovania sa víťaza.

Ferenc Guyrcsány určite nemal klamať o stave maďarskej ekonomiky. Týmto sa morálne zdiskreditoval a navyše vyvolal veľké napätie v spoločnosti. Jeho neschopnosť vyvodiť z tejto situácie dôsledky pre vlastné zotrvanie vo funkcii je zarážajúca. Rovnako ako neschopnosť jeho straníckych kolegov. Guyrcsányovo odstúpenie by možno bolo správnym krokom už len z čisto pragmatických dôvodov, aby sa situácia upokojila.

Viktor Orbán by nemal označovať vládu za nelegitímnu. Legitimita vlády je odvodená od dôvery parlamentu, ktorý bol zvolený v demokratických voľbách. Je prirodzené, že sa opozícia snaží získať väčšiu podporu na svoju stranu. Podpora násilných demonštrácií (aj keď Orbán vo svojich vyhláseniach násilie odsudzuje) spoločnosť zbytočne polarizuje.

Demonštranti v uliciach by si mali uvedomiť, že demokracia nie je vládou ulice, ale ústavy a zákonov. Päťdesiate výročie revolúcie láka zopakovať hrdinské povstanie proti moci. V demokracii však už existujú mechanizmy presadzovania politických názorov. A tiež by nemala chýbať úcta k iným názorom a k súkromnému majetku.

Budovanie demokracie je dlhodobý proces. Stredná Európa podľahla ilúzii, že má tento proces za sebou. V skutočnosti však má za sebou len prvé etapy. Až upevnenie demokratických inštitúcii a politickej kultúry dáva záruky na stabilný vývoj a prosperitu. Na to si však budeme musieť ešte nejaký čas počkať.


Tento článok vychádza v rámci projektu Komentáre CPSSU. V rámci tohto projektu vám ponúkame pohľad našich členov na aktuálne dianie doma a vo svete. Názory v tomto článku nemusia vyjadrovať stanovisko redakcie alebo iných členov CPSSU.