Tribún ľudu Gusenbauer

Autor: Martin Oravec, Téma: Evropská unie, Vydáno dne: 09. 02. 2003

Článok o televíznom dueli kandidátov na kancelára vyšiel v slovenskom kritickom týždenníku Domino-Fórum dňa 21. novembra 2002

Vo štvrtok 14. novembra si mohli diváci rakúskej televízie ÖRF vybrať medzi dvoma duelmi: pohárom UEFA, v ktorom nakoniec na penalty zvíťazil Sturm Graz nad bulharským tímom Lewski Sofia, a verejnou konfrontáciou ľudoveckého kancelára Wolfganga Schüssela s jeho sociálnodemokratickým vyzývateľom Alfredom Gusenbauerom. Definitívny víťaz druhého duelu bude známy až 24. novembra.

Televízne debaty predsedov parlamentných strán v Ra- kúsku nie sú takou novinkou ako v Nemecku, ale priťahujú rovnako veľkú pozornosť voličov. Od 29. októbra sa v šiestich debatách na verejnoprávnej ÖRF vystriedali po dvojiciach predsedovia všetkých štyroch relevantných politických strán v Rakúsku: charizmatický predseda zelených Alexander van der Bellen, bezradný predseda Strany slobodných FPÖ Herbert Haupt, štátnicky pôsobiaci Wolfgang Schüssel (ÖVP) i donedávna nemastný-neslaný Alfred Gusenbauer (SPÖ).

Vo štvrtkovom dueli medzi posledne menovanými sa očakávalo jasné víťazstvo skúseného a charizmatického Schüssela nad neokrôchaným aparátnikom Gusenbauerom. Tým väčšmi prekvapilo, keď väčšina rakúskych médií pripísala víťazstvo v debate predstaviteľovi SPÖ.Pozrite sa mi priamo do očí.

Ako je to možné? Rozhodujúcou mierou ku Gusenbauerovmu faktickému víťazstvu prispel bezpochyby moment prekvapenia. Ani najväčší prívrženec SPÖ nemohol predpokladať, že štyridsaťdvaročný stranícky funkcionár, okrem iného bývalý predseda Rakúskej socialistickej mládeže či dlhodobý viceprezident Socialistickej internacionály, bude schopný vzdorovať politicky ostrieľanému Schüsselovi, ktorý od roku 1989 nepretržite sedí v rakúskom vládnom kabinete. Kancelárov štátnický a vecný štýl, možno až priveľmi prešpikovaný štatistikami, však tvrdo narazil na zapálenú, dynamickú rétoriku socialistu, ktorý úspešne redukoval debatu „na to, čo sa týka osudu radového občana“.

Gusenbauer si zrejme vzal k srdcu radu bývalého kancelára Franza Vranitzkého, že „na Schüssela treba tvrdšie útočiť“, a často sa utiekal k populistickým výrokom, vďaka čomu si od denníka Kurier vyslúžil označenie „tribún ľudu“. Divákom asi dlho zostane v pamäti situácia, keď Gusenbauer použil Schüsselovu frázu o nezamestnanosti ako jedinej „chybičke krásy“ súčasnej vlády a s prehnane šokovanou grimasou sa ho spýtal, či by chybičkou krásy nazval aj situáciu sedemnásťročného mladíka, ktorý si už dva roky hľadá prácu. Keď Schüssel vyčítal Gusenbauerovi, že ako mladý socialista v roku 1989 agitoval proti vstupu Rakúska do Európskeho spoločenstva, rozhorčený predstaviteľ SPÖ zapózoval: „Pozrite sa mi priamo do očí!“ a pripomenul mu, že v roku 1995 obaja robili kampaň za vstup do EÚ.

Heslo sociálnej súdržnosti

Je nevyhnutné zdôrazniť, že ani Schüssel nezostal protivníkovi nič dlžný. Neodpustil si napríklad zmienku o takzvanej afére so šampanským, s ktorým si údajne Gusenbauer pripíjal v Paríži s európskymi partnermi na oslavu práve zavedených sankcií voči Rakúsku v roku 2000. Debata sa dotkla aj podareného kancelárovho triku, keď minulý týždeň ponúkol populárnemu ministrovi financií Karlovi-Heinzovi Grasserovi (FPÖ) kreslo v prípadnej Schüsselovej budúcej vláde, aj keby v nej nebola Strana slobodných. Grasser ponuku prijal a vďaka jeho obľúbenosti medzi voličmi (a voličkami) si ľudovci pripísali ďalšie percentá. Počas duelu sa Gusenbauer poriadne zapotil, kým sa vyhol jednoznačnej odpovedi, či je ochotný liberála Grassera trpieť v prípadnej vláde veľkej koalície.

Z ďalších tém v televíznom súboji najväčšmi rezonovala ekonomická situácia v Rakúsku. V súvislosti s opatreniami ako plošné zavedenie poplatku za ambulantné ošetrenie, zdanenie úrazového poistenia alebo zavedenie poplatkov na univerzitách, ktoré pomohli udržať aj v súčasnej celosvetovej recesii vyrovnaný štátny rozpočet, vyčítal Gusenbauer kancelárovi, že je „sociálne chladný“.

Gusenbauer sa síce navonok zhoduje so Schüsselom v potrebe zachovať nulový deficit, na druhej strane sa zasadzuje za zníženie daní a zrušenie nepopulárnych reforiem. Z čoho chce SPÖ všetky tieto gigantické plány sociálneho štá- tu v budúcich rokoch hradiť, je otázka, ktorú Schüssel v zápale boja síce položil, ale nedostatočne zdôraznil. Ináč by prázdne frázy o „sociálnej súdržnosti“ nemohli z Gusenbauera spraviť v očiach dvoch miliónov rakúskych divákov víťaza televízneho duelu.

Červení a čierni – že by predsa?

Ako teda po tomto predposlednom televíznom zápolení (posledné, s predsedami štyroch najsilnejších strán, sa uskutoční vo štvrtok 21. novembra) vyzerajú povolebné koaličné možnosti? Zaujímavý dopad bude mať vývoj v Strane slobodných, ktorá strieda predsedov ako na bežiacom páse (v súčasnosti Herbert Haupt) a momentálne sa zviditeľňuje návštevami Jörga Haidera u Saddáma Husajna. Aj keby strana dostala viac ako desať percent hlasov, vnútrostranícky chaos ju vylučuje z akejkoľvek vládnej koalície.

To sa významne dotýka ľudovcov, ktorí logicky musia hľadať nových koaličných partnerov. Schüsselovým primárnym cieľom je preto za každú cenu vyhrať voľby, aby si zaistil najlepšiu rokovaciu pozíciu či už so Zelenými, alebo s SPÖ. Ako nakoniec bude vyzerať rakúska vláda, závisí takmer výhradne od povolebnej matematiky s presnými počtami mandátov pre jednotlivé strany. V sociálnej demokracii sa čoraz silnejšie ozýva volanie po návrate k veľkej červeno-čiernej koalícii, s ktorou by sa ctižiadostivý Schüssel nakoniec asi zmieril. Jedinou podmienkou červených je, že kancelár musí pochádzať z ich radov. Logicky z toho vyplýva, že SPÖ sa, podobne ako ÖVP, chce stať víťazom volieb.

Takže v súčasnosti je isté len jedno – nedeľa 24. novembra 2002 bude aj pre inak nudné Rakúsko veľmi zaujímavým dňom.

Martin Oravec